Sú chvíle, keď človek cíti, že sa ho dotýka Boh. Keď prežíva akési pozdvihnutie, keď jednoducho vie, že nie je len telo, ale aj duch a duša. Osobitnú moc vyvolať v nás také pocity má hudba. Jedna nás roztancuje, iná dovedie k slzám, ďalšia očarí, iná poteší... Lebo odhaľuje niečo, čo je viac ako len napísané noty a súzvuk tónov. Naznačuje, že za ňou je čosi, čo sa dotýka našej vnútornej podstaty. „Hovorí sa, že Bach nám dal Božie slovo, Mozart Boží smiech a Beethoven Boží oheň. A Boh nám dal hudbu, aby sme sa mohli modliť bez slov.“ Kniha Johna M. Talbota hovorí o liturgickej hudbe. O tom, akými ľuďmi majú byť jej skladatelia, interpreti, akú úlohu zohrávajú v liturgii i v Cirkvi moderné hudobné štýly (napr. aj rock, jazz, rap), ako môže dobrý hudba prispieť k tomu, aby liturgická slávnosť povznášala... Orchester už hrá. Sme pozvaní pripojiť sa k nemu a mať účasť na Božej hudbe. Nielen jej počúvaním, ale aj spevom – vlastným životom.