Tak ako kedysi Peter, aj on, Ján Pavol II., vstupoval do Katedrály sv. Petra s obavami, uvedomujúc si misiu, ktorou ho poveril Pán. Svätý Otec, obracajúc sa slovami na Poliakov doma i vo svete, ale najmä na obyvateľov Krakova, mesta sv. Stanislava, ktorého nástupcom bol 14 rokov, konštatoval, že všetko, čo by mohol povedať, bude v porovnaní s tým, čo cítia srdcia, nedostatočné.

„A tak šetrime slová,“ dodal. Nech nám zostane len veľké mlčanie pred Bohom, ktoré je samotnou modlitbou. S takýmto veľkým mlčaním by sme mali uchopiť aj biografii u Karola Wojtyłu, Jána Pavla II., ktorá nezriedka obsahuje neobyčajne tajomné nite, biografiu u naplnenú mystickým obsahom.

Nadišiel však čas, aby sme postavu pápeža – Poliaka ukázali v celej jej veľkosti a svätosti. V celej tajomnosti. Zrejme nie bez mystického presvedčenia hovoril Ján Pavol II. o tom, že svet čaká nová jar kresťanstva, čo len z malej časti potvrdzuje naša terajšia skúsenosť.