Svojím obsahom a určením sa KKC radí medzi tzv. veľké a univerzálne katechizmy. Verne a organicky podáva učenie Svätého písma a živej tradície Cirkvi, autentického učiteľského úradu, ako aj duchovné dedičstvo otcov, učiteľov, svätcov a svätíc Cirkvi. Berie do úvahy náukové vyhlásenia, ktoré Duch Svätý v priebehu stáročí vnukol Cirkvi, a pomáha osvecovať nové situácie a problémy, ktoré sa v minulosti neobjavili. KKC, podobne ako Tridentský katechizmus, sa delí sa štyri časti, ktoré Ján Pavol II. prirovnal „k štyrom vetám veľkej symfónie“: 1. Vyznanie viery (v čo Cirkev verí), 2. Slávenie kresťanského tajomstva (sviatosti), 3. Život v Kristovi (život v Duchu a Božie prikázania), 4. Kresťanská modlitba (čo a ako sa Cirkev modlí). Impulz na jeho zostavenie vznikol pri príležitosti spomienky na 20. výročie skončenia koncilu, keď Ján Pavol II. dňa 25. januára 1985 zvolal mimoriadne zasadnutie Biskupskej synody, kde synodálni otcovia vyjadrili želanie, aby sa pripravil koncept katechizmu katolíckeho učenia, ktorý by bol orientačným bodom pre miestne katechizmy. Kompendium katolíckej viery, ktoré vzniklo na základe požiadavky biskupov na ich mimoriadnom zhromaždení, Ján Pavol II. považoval za najzrelšie a najbohatšie ovocie koncilového učenia.