Čitateľ drží v rukách knihu, ktorá predstavuje putovanie za slovenskými osudmi, ba ponáranie sa do hlbín jednotlivých osudov i celkového slovenského osudu (od najstarších čias po rok 1993). Jej ambíciou je ukázať, ako sa dejinné peripetie odzrkadľovali v osudoch velkých slovenských osobností, a naopak, ako tieto osobnosti vplývali na národné dejiny. Prístup autora umožnil ucelený pohľad na náš vnútorný a vonkajší vývin, ale aj na obraz našej duše a mentality.

Dôraz na osobnosti - prihliadajúc i na osudy „malých“ slovenských ľudí - prináša zároveň originálny, doposiaľ chýbajúci uhol pohľadu na celý dejinný vývin slovenskosti, na jeho výšiny i nížiny. Nezamlčiava jeho tvrdé až biedne podmienky, no vidí aj jeho nezriedka pomalý, no takpovediac húževnatý, ba takmer nezadržateľný vzostup nahor. Hľadisko, ktoré kladie do popredia osudy osobností, dáva vyniknúť aj tej závažnej okolnosti, že slovenské sa dostáva „pred oči histórie“ súčasne s kresťanským, že obrátenie sa ku Kristovi je aj prebudením národnej myšlienky. Túto spojitosť vidíme pri mnohých kľúčových slovenských osobnostiach, aj pri najvýznamnejšej slovenskej postave - Ľudovítovi Štúrovi.

Z obetí, z tvorby, z nadväznosti individuálnych slovenských osobností sa odvíja slovenský národný osud, ktorý je v centre pozornosti druhej časti knihy. V nej sa stručne skúma aj priestorová stránka slovenského osudu, vybrané aspekty slovenskej národnej povahy a naše perspektívy.

V závere knihy čitateľ nájde optimistické očakávanie, že nadišla naša hodina, ba vlastne táto hodina ešte len príde, pravda, ak budeme vždy ochotní vyhľadať a prejsť popod tesnú bránu a verne pokračovať po úzkej ceste, nie hovieť si v priestrannej bráne a na širokej ceste, zdanlivo neobmedzovaní, no v skutočnosti na púti do zahynutia.