Dielo „Rímsky cisár ako spoločenský reformátor ergo teória sociálnej evolúcie v praxi“ vychádza pôvodne z dizertačnej práce autora. V rámci jej obsahu sa zameral na dva zdanlivo úplne rozdielne objekty skúmania. Jadro matérie tvorí inovatívny a nedogmatický výskum rímskej štátnej správy na prelome republiky a principátu, na ktorých ilustruje oveľa väčší a podstatnejší portrét teórie sociálnej evolúcie, ktorá má univerzálnu aplikovateľnosť a farebne vysvetľuje spoločenské vzťahy minulosti, súčasnosti a uvádza možné perspektívy aj do budúcnosti. Historický výskum antickej rímskej správy a teoretickej sociológie tvorí približne pomer 3:1, v závislosti od jednotlivých kapitol. Dielo je rozčlenené do troch častí vynímajúc záverečné stanoviská. Prvá stať sa orientuje na teoretické východiská a vnímania interpretácie rímskej ústavy od dobových rímskych autorov, asimiláciou na troskách západorímskej ríše, ranostredovekého prispôsobenia východorímskou ríšou a arabskou civilizáciou, scholastickou dogmatikou, renesanč