Memoáre Jána Košiara sú výrazným svedectvom doby, v ktorej žil, a tak ako všetky dobré knihy tohto žánru určite potešia pamätníkov, poučia zvedavých a poslúžia aj ako študijná literatúra o slovenských historických reáliách. Ním (doteraz) prežitý ľudský príbeh oplýva dynamizmom a pestrosťou, čo nachádza patričný odraz v pútavo zaznamenanom, často dramatickom rozprávaní.

Autor ako 23-ročný vysokoškolák odchádza v roku 1983 za svojím snom, ktorý doma realizovať nemohol, aby na Pápežskej Lateránskej univerzite v Ríme vyštudoval teológiu a v roku 1987 bol vysvätený za kňaza. Patril k blízkym spolupracovníkom biskupa Pavla Hnilicu SJ, zúčastňoval sa na živote slovenského exilu a bol pri mnohých významných katolíckych aktivitách, spolupracoval so slovenským vysielaním Vatikánskeho rozhlasu a BBC. V roku 1990 sa vrátil na Slovensko a venoval sa najmä apoštolátu médií. Bol zástupcom šéfredaktora Katolíckych novín, pracoval v Slovenskej televízii a bol redaktorom slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu. Pôsobil v diplomatických službách Zvrchovaného rádu maltézskych rytierov v Bielorusku (2008 – 2012). V súčasnosti je duchovným organizácie Politickí väzni – Zväz protikomunistického odboja a pôsobí aj v Trnavskej arcidiecéze.