Udalosti, ktoré sa odohrali v Černobyli 25. apríla 1986, znamenali zvrat v dejinách. Atómová katastrofa nezmenila len celosvetové vnímanie jadrovej energetiky a vedy, ale aj náš postoj k ekológii. Opustené domy a detské ihriská za ostnatým drôtom tridsaťkilometrovej vylúčenej zóny, vrakoviská kontaminovaných vozidiel a helikoptér, orná pôda pod prívalmi čierneho dažďa, to všetko nám bude navždy pripomínať nebezpečenstvo neviditeľného zabijaka – radiácie. Černobyľská havária predstavovala aj kľúčový faktor pri kolapse Sovietskeho zväzu a jeho porážke v studenej vojne. Pre Moskvu to bola nielen environmentálna a vedecká katastrofa, ale najmä politická a finančná. Celkové náklady sa vyšplhali na 18 miliárd rubľov – dobový ekvivalent 18 miliárd dolárov – a Černobyľ nimi dorazil ekonomiku, ktorá bola aj bez neho na pokraji zrútenia. Havária a jej následky naplno ukázali, že sovietsky štát je kolos stojaci na prehnitých nohách klamstiev. Celú pravdu o tom, čo sa v tú noc začalo v reaktorovni 4. bloku Atómovej e