Predstavte si situáciu, že jedna rodina má jedináčika syna. Je milovaný, vyrastá s tým, že jedného dňa všetko zdedí … A potom sa jedného dňa rodičia rozhodnú, že si adoptujú ešte niekoľko ďalších detí. Ten syn sa naštve. Jednoducho nedokáže zniesť to, že on už nie je ten jediný a napokon odíde z domu. Rodinka funguje ďalej. Adoptované deti sa cítia akoby boli vlastné… Zrazu po dlhom, dlhom čase sa prvorodený syn, vlastný syn opäť vráti domov. Ako zareagujú adoptované deti? Príjmu ho naspäť? Dajú mu naspäť pozíciu prvorodeného syna? Uvedomia si, že on je vlastný syn a ony sú len adoptované? Keď apoštol Pavol v 11. kapitole Listu Rimanom predstavuje Boží plán s Izraelom a národmi, vykresľuje obraz „Olivového stromu“ a nazýva ho tajomstvom. Je tak ohromený Božou múdrosťou, že volá: „Ó, hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a poznania! Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a aké nevyspytateľné jeho cesty. Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie? Alebo kto bol jeho radcom?“ (Rim 11,33-34) V knihe, ktorú držíte v rukách,