Ktoré budovy sú krásne? Z filozofického hľadiska je táto otázka skôr okrajovou témou. Verejne sa však o nej diskutuje zoširoka a často kontroverzne. Günter Figal vo svojej knihe využíva takéto debaty ako podnet na hľadanie spoľahlivých kritérií pre estetické hodnotenie architektúry – kritérií, ktoré platia rovnako pre krásne staré budovy ako aj pre krásne nové. Kedy je budova umeleckým dielom? Aby to mohol rozhodnúť, Figal objasňuje, čo vlastne budova je a ako možno presnejšie určiť jej krásu. Svoje úvahy ilustruje na viacerých rozličných príkladoch: na stavbách Franka Lloyda Wrighta, Ludwiga Miesa van der Rohe, Le Corbusiera, Chipperfield Architects, Petra Zumthora a Kenga Kumu – na obytných domoch, múzeách a kostoloch, na meditačnom dome, cisárskej vidieckej vile v Japonsku a na konferenčnom centre vo Weil am Rhein. Figal opisované budovy nielen videl, ale ich aj fotografoval, takže jeho text dopĺňa viac než šesťdesiat fotografií. Z nemeckého originálu Ästhetik der Architektur, vydaného modo Verlag vo Freiburgu im Breisgau v roku 2021, preložil Rastislav Nemec. Günter Figal (1949 – 2024), brilantný filozof, fenomenológ, znalec filozofickej tradície, profesor na univerzitách v Tübingene a vo Freiburgu, hosťujúci profesor na univerzitách v Aarhuse, Nishinomiya, Berlíne, Ríme, Bostone či v Leuvene. Dlhoročný predseda Martin Heidegger Gesellschaft. Editor série Heidegger Forum vo vydavateľstve Vittorio Klostermann, vydavateľ sérií Philosophische Untersuchungen a Internationale Jahrbuch für Hermeneutik vo vydavateľstve Mohr Siebeck. Svoje dielo zavŕšil prácou Vieldeutigkeit. Zur ästhetischen Umstellung der Philosophie (Viacznačnosť. K estetickému obratu vo filozofii, 2023), v ktorej háji filozofiu ako pôvodnú skúsenosť viacvýznamovosti a umenie, v ktorom je táto skúsenosť najitenzívnejšou, ako jej paradigmu. Vydavateľstvo Minor publikovalo v slovenskom preklade taktiež Figalovu prenikavú systematickú estetiku Zjavnosť vecí. Fenomenológia ako estetika (2023), ktorej hlavné pojmy sú odvodené zo skúsenosti a opisu umeleckých diel. Pojednáva o mimoriadnom príspevku umenia k poznaniu, pričom rozvíja koncepciu krásy, ktorá sa vzťahuje aj na moderné umenie. O umení uvažuje ako o celku – od starogréckej poézie až po japonskú čajovú misku.