Dal by Pán, aby toto skromné dielo prispelo k oživeniu duchovného života čitateľov a k uvedomeniu si, že zrodením všetci spejeme k večnosti, a pre jej blaženosť máme urobiť na tomto svete všetko, čo je v našich silách. To pokladal aj pán Vlk za prioritu nad všetkým ostatným. "Je isté, že dosiahnuť blaženosť nie je také ľahké, ale nie nemožné. Každý dostal od Pána Boha tolko schopností, že môže večnú blaženosť dosiahnuť. Každý dostal tolko sily a milosti, žeby mohol dosiahnuť aj najvyššiu dokonalosť. Tu na zemi je na to čas. Po prekročení prahu smrti už to možné nie je, už je neskoro. Keď budeme tu na zemi na túto skutočnosť myslieť, iste sa budeme rýchlejšie polepšovať. Avšak naše polepšenie závisí od nás. Od nášho sebazapierania závisí výška našej dokonalosti... Netreba sa báť, ale treba ihneď začať. Keď začneme a budeme stále postupovať v sebazapieraní, iste sa k dokonalosti dopracujeme". "Áno, cesta sebazaprenia je bolestná, ale je istá a prináša mnoho duševného pokoja a radosti. A tie sú veru vždy krajšie a príjemnejšie, aj keď trvajú len okamih, ako všetky radosti sveta, po ktorých prichádza len sklamanie, nenávisť a strach". "Tu na svete utrpeniu neujdeme. Alebo sa budeme dobrovoľne zapierať a budeme mať duševný pokoj, alebo budeme užívať radosti sveta a potom budeme cítiť vo svojej duši a v srdci nepokoj a strach. No akákoľvek bolesť a utrpenie s pokojným svedomím je nič v porovnaní s utrpením duševným, ktoré nám pôsobia naše hriechy". "Teraz si môžeme vybrať, či trpieť s láskou a pokojom, alebo trpieť nepokojne a so strachom. Snažme sa sami vyhľadávať si utrpenie a sebazaprenie, ktoré nie je nikdy také strašné, ako hryzenie svedomia po hriechu. Dávajme dobrovoľne náhradu Pánu Bohu za svoje hriechy. Keď budeme takto robiť, je isté, že sa dostaneme do krásneho neba, kde sa budeme tešiťnaveky". (Z príhovorov Štefana Vlka)