Svedectvá obetí sú vo všeobecnosti cenným historickým prameňom pre štúdium fenoménu násilného vysťahovania a perzekúcií. V Československu boli po uchopení moci komunistickou stranou vo februári 1948 tzv. „triedni nepriatelia“ tvoriaci jadro dobových mestských elít – advokáti, bankári, podnikatelia, súkromní úradníci, živnostníci a ich rodinní príslušníci – zbavení majetku, dovtedajšieho sociálneho postavenia a na generácie vylučovaní zo spoločnosti. Vo vyprázdnených bytoch ich mali nahradiť, doslova aj fyzicky, nové komunistické elity. Perzekvované rodiny boli násilne odsunuté na manuálne práce vo vzdialenom rurálnom prostredí, čím akcelerovalo úsilie moci o ich dehumanizáciu.
V pokračovaní úspešnej publikácie Akcia B sa Marianna Oravcová v 4 kapitolách zamerala práve na dokumentovanie fenoménu násilného vysťahovávania na Slovensku spojeného s núteným zaradením na manuálnu prácu, a to prostredníctvom takmer troch tuctov príbehov. Výpovede pamätníkov dopĺňajú fotografie i kópie dobových dokumentov a monografiu uzatvára bohatý menný register.
Rozsiahle úvodné časti majú široké interdisciplinárne presahy do oblastí antropológie, sociológie a psychológie. Osobné výpovede obetí napriek útržkovitosti, limitom detskej pamäti a značnému časovému odstupu potvrdzujú potenciál kombinácie oral history s údajmi z rodinných archívov a poctivým archívnym výskumom. Sú fascinujúce opismi individuálnych stratégií prežitia – súdržnosťou, spiritualitou a morálnym kódexom perzekvovaných – a drobnokresbou absurdnosti (ne)fungovania rozličných súčiastok totalitného režimu.