V Starom zákone sa dvadsaťšesťkrát hovorí o Božom srdci, ktoré je považované za orgán jeho vôle. Následne aj človek je súdený na základe tohto Božieho srdca...Istá starozákonná pasáž vyjadruje tému Božieho srdca úplne zreteľným spôsobom. Je to v 11. kapitole Knihy proroka Ozeáša, kde nám prvé verše opisujú dimenziu lásky, s ktorou sa Pán obrátil na Izrael na úsvite jeho dejín:„Keď bol Izrael mladý, miloval som ho a z Egypta som povolal svojho Syna“ (v. 1). A naozaj, Izrael odpovedá na neúnavné Božie zaľúbenie ľahostajnosťou a dokonca nevďačnosťou. „Čím viac som ich miloval“ - je nútený konštatovať Pán - „tým viac sa odo mňa vzďaľovali“ (v. 2). I napriek tomu, On nikdy neponecháva Izrael v rukách nepriateľov, pretože ako poznamenáva Stvoriteľ vesmíru: „moje srdce sa vo mne obracia, budí sa moje zľutovanie“ (v. 8).(Benedikt XVI.)