Svätý Otec František začal svoj pontifikát na sviatok sv. Jozefa, patróna Cirkvi 19.03.2013, ktorému sa zveril vo svojej službe tak ako aj cez celý svoj predchádzajúci život. Sv. pápež Ján Pavol II. napísal na začiatku svojej služby v Cirkvi apoštolskú exhortáciu „Redemptoris custos - Ochranca Vykupiteľa“ a jeho nástupca Benedikt XVI. prijal pri svätom krste meno Jozef a vsunul jeho meno aj do všetkých kanónov - omšových modlitieb podľa starobylých liturgických kníh, tak ako to vložil sv. Ján XXIII. do rímskeho kanóna - tak je aj pre tento čas dané, kde sa modlíme: so sv. Jozefom, jej ženíchom... Pred niekoľkými rokmi bol 19. marec v bežnom roku nazývaný aj dňom mužov, lebo mnohí muži boli nositeľmi tohto mena. Už menej býva spomienka sv. Jozefa robotníka na začiatku mesiaca mája. Meno Jozef je v súčasnosti málo dávané deťom. Môj otec mal meno Jozef, ktorému aj chcem venovať túto teologickú štúdiu ako poďakovanie za živé svedectvo kresťanského života a v poslednom zámere aj povďačnosti môjmu nebeskému patrónovi, ktorý dostal výsadu spravovať najväčšie poklady Cirkvi, Pána Ježiša a Pannu Máriu. Z týchto dôvodov, ale aj so skromných publikácií, ktoré boli venované na Slovensku sv. Jozefovi, som našiel motív ku spracovaniu tejto teologickej štúdie.

Cieľom tejto teologickej práce je z príhovorov a dokumentov pápeža Jána Pavla II. a tiež jeho nástupcov predstaviť ochrancu Vykupiteľa, ale aj celej Cirkvi ako vzor človeka, ktorý verne plnil a plní svoje poslanie bez nejakých avantúr a bulvárnych excesov, ale ostal v tichosti verný svojmu poslaniu a úlohe aj vo veľmi hraničných situáciách života. Prototyp muža pre súčasnosť. Aj súčasná spoločnosť potrebuje vzory jednoduchosti, vernosti a spravodlivého života. Nie každý môže byť lídrom, ani stále na popredných priečkach spoločenského záujmu, popularity a úspechu, ale každý môže byť dobrým človekom, ktorý urobí to, čo je pre spoločnosť potrebné so zameraním zodpovedne obstať aj pred svojím Bohom.