Bola sobota 8. októbra 1994 a tisícky rodín sa zišli na Svetovom dni na záver Roku rodiny, vyhláseného z iniciatívy Spojených národov. Zoči-voči čoraz všeobecnejšiemu chaosu a „pokusom zvrátiť zmysel rodiny a obrať ju o prirodzené puto s manželstvom“ Svätý Otec neváhal položiť rozhodujúcu otázku. Nie etickú, ale takú, ktorá sa v konečnom dôsledku stáva ontologickou: „Rodina, čo hovoríš o sebe?“ alebo ešte radikálnejšie: „Rodina, prečo si?“

„Každá rodina nesie svetlo a každá rodina je svetlom,“ vyhlásil Svätý Otec. Jeho nástupca Benedikt XVI. neskôr vyjadril prianie, aby sa misijné úsilie Cirkvi „sústredilo predovšetkým na rodinu, a to nielen preto, že táto základná ľudská skutočnosť dnes musí čeliť mnohorakým ťažkostiam a hrozbám, a teda musí byť osobitne evanjelizovaná a konkrétne podporovaná, ale aj preto, že kresťanské rodiny predstavujú rozhodujúci zdroj výchovy viery, budovania Cirkvi ako spoločenstva a jej schopnosti misijného pôsobenia v najrozmanitejších životných situáciách.“

Livio Melina, prezident Pápežského inštitútu Jána Pavla II. pre štúdium manželstva a rodiny a uznávaný morálny teológ sa vo svojej knihe zamýšľa nad úlohou rodiny v dnešnej spoločnosti. Čo je jej podstatou, zmyslom, akým čelí výzvam či útokom?