Už od počiatkov kresťanstva si veriaci chceli uchovať v pamäti Pánovu tvár; a aby ju presne zachovali, usilovali sa premietnuť ju do obrazu: do ikony. Od prvých pokusov o zobrazenie Kristovej tváre vytvorili kresťanskí autori nespočetné diela, ktorých cieľom bolo urobiť viditeľnými tajomstvá viery; najprv v krajinách Stredomoria, na Východe a v Európe, neskôr v Afrike a napokon vo vzdialených krajinách, ktoré prijali evanjelium počas posledných storočí. Napriek rozdielom kultúr a vnímaní, fascinácia z tváre Krista, rovnakou podmanivosťou pôsobila na všetkých veriacich. Táto tvár nie je preto v prvom rade umeleckým dielom, ale aktom viery. Ikona potvrdzuje vtelenie Božieho Slova. Nevyjadruje iba rozumový, teologický a umelecký rozmer viery, ale predovšetkým samotnú vieru v Boha, ktorý sa chcel stať človekom. Odteraz sú zjavné úloha i miesto obrazu v kresťanskej viere: obraz nenahrádza Písmo a Tradíciu, ale je ich vyjadrením a prostredníkom. Ikona sa stáva pre tých, čo na ňu v modlitbe hľadia, miestom komunikácie.