„K OTCOVI“

Príchod tretieho tisícročia nás podnecuje obrátiť svoju pozornosť k počiatkom ľudstva, ale aj k hraniciam jeho vývoja. Na počiatku i na konci tohto vývoja objavujeme tajomnú tvár Otca, milujúceho Otca: veď v ňom je prameň celého univerza a on bdie nad zavŕšením jeho osudu.

Kristus vedel, že vyšiel od Otca a že ide k nemu. On dokonca túto púť zjavil: „Vyšiel som od Otca a prišiel som na svet, a zasa opúšťam svet a idem k Otcovi.“ (Jn 16, 28) Prišiel, aby aj nás priviedol na túto cestu: chcel celú budúcnosť ľudstva nasmerovať k Otcovi.

Vyzýva nás teda vykročiť do tretieho tisícročia a upriamiť náš pohľad na Otca. Práve tento základný pohyb je podnetom na rozvíjanie námetov tejto knižky.

Najprv osvetlíme novosť zjavenia Otca: nejde iba o Božie Otcovstvo, ako ho poznáme zo Starej zmluvy, ale o božskú osobu, ktorá má osobitnú vlastnosť otcovstva. Tajomstvo Otcaje tajomstvom osoby, ktorá je integrálne definovaná otcovstvom.

Z toho vyplýva potreba upresniť, v čom spočíva čin večného plodenia, ktoré Otca definuje vo vzťahu k Synovi. V tomto čine máme vidieť hlavne iniciatívu lásky. Otec je prvou božskou osobou, ktorá je láskou, čo plodením dáva inej božskej osobe všetko bohatstvo, dokonalosť svojho absolútneho bytia.

Po spoznaní večnej tváre Otca sa naša pozornosť prenesie na tvár Otca, ktorý sa zjavuje vo vykupiteľskom vtelení. Otec z lásky k ľudstvu rozhodne o vtelení svojho Syna...