Večiereň – modlitba Cirkvi Cirkev nám ponúka pestrosť svojich modlitieb a je to pre náš duchovný osoh. K základným liturgickým modlitbám východnej cirkvi patrí aj večiereň a utiereň. Večiereň je večernou modlitbou cirkvi byzantského obradu. Je to jej verejný spoločný kult Bohu celej Cirkvi. Kresťanská liturgia je oslavou milosti a spásy, ktorú sme dostali v Ježišovi Kristovi. Večiereň je súčasťou časoslova – dennej modlitby Cirkvi Táto modlitba nie je určená len pre kňazov a mníchov, ale rovnako pre všetkých veriacich. Hodnota liturgickej modlitby je vždy vyššia než hodnota súkromnej modlitby, pretože na tejto modlitbe má účasť celá Cirkev. Pri modlitbe večierne sa vytvára spoločenstvo s celou Cirkvou osobitným spôsobom. Liturgia formuje aj našu osobnú modlitbu, „vychováva” nás v modlitbe. Pomáha nám napĺňať Pánov príkaz „stále sa modliť a neochabovať“ (porov. Lk 18,1). V liturgickom vnímaní sa deň začína večerom; večiereň by sa mala správne začínať pri západe slnka. Večiereň sa delí na veľkú, každodennú a malú. Večiereň sa niekedy spája s liturgiou sv. Bažila Veľkého alebo s utierňou. Najlepší spôsob, ako spoznať a pochopiť večiereň, je pravidelne sa ju modliť. Večierňou sa teda začína liturgický deň. Preto jej prvým motívom je začiatok sveta a človeka. Je chválou krásneho Božieho diela stvorenia, ktorým sa začali naše dejiny. Úvodný 103. žalm je oslavou Boha Stvoriteľa, ktorý tak nádherne a úžasne stvoril všetko – vrchy, lesy, zvieratá, vesmírne telesá i človeka. Ospevuje stav ešte pred prvým hriechom a porušením rajskej harmónie. Po veľkej (mir-nej) ekténii, nádherných prosbách, ktoré nezabúdajú na nikoho a na nič, nasleduje cyklické čítanie žalmov – tzv. katizma. Potom spievame verše žalmu 140 – Pane, ja volám k tebe: a Moja modlitba nech sa vznáša: Je to úpenlivé volanie človeka, ktorý zhrešil a bol vyhnaný z raja. Potom sa spievajú stichiry alebo slohy – krátke oslavné, kajúce, prosebné a ďakovné spevy o sviatku alebo svätcovi daného dňa. Stichiry sa spievajú pomedzi verše určených žalmov (141,129 a 116).