Človek je vo svojej bytostnej podstate láskou. Je to pravda, lebo len láskou je život vykúpený z banalít, nepodstatných vecí a vyzdvihnutý do Božích výšok. Láska je základnou hodnotou života i mierou, nakoľko sa nejaký život vydaril a nakoľko jednotlivec zrealizoval vlastné šťastie. Ako však vieme, individuálne šťastie a šťastie vôbec by sa malo zdieľať s inými. Na tomto pilieri stojí aj každá bratská komunita. Jej fundamentom má byť vzájomná láska. Komunita bez lásky, je totiž ako telo bez duše.

Láska sa rozvíja v dialógu s druhými, a to s pomocou vhodných slov, vzájomného počúvania, pohľadov, prijatí, úsmevov, napomenutí, ale niekedy aj pádov. Inokedy zasa prostredníctvom ticha, služby i obety. Dialóg je možný dokonca aj bez slov, takpovediac na diaľku, ale stále by mal byť udržiavaný a oživovaný, hlboký, jasný. Iba vtedy prináša ovocie. Láska je darovanie seba, je to byť k dispozícii druhým, alebo doslova „stratenie sa v iných“. Človek nájde seba samého len v darovaní seba iným.