Drahí zamilovaní! Ale to je príliš málo, navyše dosť familiárne a nepostačujúce. Drahí snúbenci! Ale medzi vami dvadsaťročnými sa už tento výraz nepoužíva. Drahí „mladí, ktorí máte nejaký vzťah“! Ale to je príliš dlhé a všeobecné. Drahý on, drahá ona! Ale to je ešte všeobecnejšie, akoby ste už mali vek na zlatú svadbu. Drahý pár! A ste už vlastne svoji? Ak má láska dvoch zaľúbených vydržať až po hrob, treba sa jej prihovárať zrozumiteľným jazykom a predchádzať jej vyhasínaniu. Nikto z ľudí to však nedokáže sám. A táto kniha je práve o tom.

"Preskúmať s pohľadom upretým na začiatok Marek a Mária, hovorili sme, aby ste v období katakomb neodpovedali, že vtedy si určujete vlastné hranice. Radšej sa pýtajte! Súčasná dospelá generácia sa hanbí hovoriť o sebe, porozprávať o svojom stretnutí s láskou v životných peripetiách. Lenže ich myšlienky ich tak trochu paralyzujú.

Vraj by sa dalo rozprávať, keby všetko bolo šlo len dobre, keby si z toho iní mohli vziať dobrý príklad. Akoby argumentovali tým, že rozprávky sa končia presne tak, ako by sa mali začínať. Rozprávať, že ´žili šťastne a spokojne´ aj keď v hraniciach reality, je tabu či prinajmenšom ukazovaním sa, nevkusom. Ale vy sa nedajte znechutiť! Pýtajte sa! Hľadajte! Veď napokon, hľadá sa to, čo už je. Ak nič iné, tak máme aspoň nádej, že sa to bude môcť nájsť..."