Nám všetkým spievala Maria svoj chvalospev, aby sme ho spievali s ňou. Parafrazou vzletnych slov samotneho Luthera uvadzam tento kratky uvod k novemu prekladu Lutherovho komentara k Magnificat. Publikovanie tohto prekladu spristupni slovenskemu čitateľovi fascinujuce dielo Martina Luthera – jeden z najušľachtilejšich kvetov nemeckej mystiky, ako ho označil evanjelicky teolog Martin Wernisch. Za ich namahu a nadšenie pri praci na preklade tohto diela si jeho autori Irma Maria Danielisz a Ladislav Lencz zaslužia obdiv. Nebojim sa hneď v uvode tvrdiť, že čitateľ, ktory pride do kontaktu s Lutherovym komentarom po prvykrat, v ňom objavi cenny a inšpirativny zdroj pre vlastnu spiritualitu, plny nečakanych a podnetnych pohľadov. Jednym dychom sa odvažim dodať tvrdenie, že pre otvoreneho čitateľa prvy kontakt s Lutherovym komentarom nebude poslednym. A seriu uvodnych tvrdeni zakončim vyjadrenim presvedčenia, že Lutherove priležitostne kriticke vypady voči kruhom katolickej hierarchie neodradia katolickeho čitateľa od opatovneho navratu ku komentaru, ktoreho hodnota a aktualnosť ho povznesie nad liniu konfesionalneho rozdelenia medzi denominaciami. Ako exegeta musim vyznať svoje prekvapenie zo stretnutia s nečakanymi teologickymi argumentaciami a exegetickymi zvratmi, ktorymi je Lutherov komentar preplneny. Tieto znamenali pre mňa najatraktivnejšiu časť čitania a zostanu lakavou materiou pre buduce kazanie či osobne uvažovanie. Nehovorim len o Lutherovej napadnej schopnosti ilustrovať svoju interpretaciu rozmanitymi a vlastny argument podporujucimi citátmi z inych časti Pisma, ale hlavne o sposobe argumentacie, ktoremu je cudzia frazovitosť a ošuchanosť. Dovolim si uviesť niekoľko prikladov. Podľa Luthera je Boh ten, kto hľadi do hĺbky, čim sa odlišuje od človeka, ktory tuži stale hľadieť nahor. Pretože je Boh na najvyššom mieste, nemože hľadieť vedľa seba alebo nad seba, a tak musi hľadieť nadol. Nasledne Luther argumentuje, že Boh tym lepšie vidi človeka, čim je človek nižšie. Z toho potom ponuka zaujimavy uzaver: Boh necha človeka občas upadnuť do hriechu, do biedy, pretože v tejto pozicii ho lepšie vidi, može pozerať do hĺbky a tak padnutemu človekovi pomocť. Podobny sposob uvažovania formuje Lutherovo tvrdenie, že iba ti zakusia prave Božie skutky, ktori zažiju utlak a poniženie.

Moc zhora sa prejavuje najma nad tymi, ktori su uplne dole. Niekde do tejto linie zaraďuje Luther aj postavu Marie, ktorej pokoru vyzdvihuje. Maria je charakterizovana ničotou a poniženosťou, skromnosťou a nenapadnosťou. Boh na ňu zhliadol preto, lebo jeho pohľad a činy smeruju do hlbin, prave tam, kde sa nachadzala skromna služobnica Maria. A toto vyzdvihnutie pokornej Marie Najvyššim je dovodom pre jej chvalospev. V tomto kontexte ma svoje miesto aj Lutherova zaujimava refl exia o kresťanstve. Ako svetom zaznavane a ponižovane – podobne ako Maria – leži kresťanstvo v hĺbke, preto naň Boh može hľadieť a mať nad nim otvorene oči. Moju pozornosť pritiahlo aj Lutherovo jednoduche vysvetlenie pokory: byť pokornym znamena pozerať sa dole, na nenapadne, skromne veci. Podobne ma zaujala aj jeho uvaha o Božej sile. Podľa Luthera tato posobi ticho a tajomne; spozorovať sa da až vtedy, keď vykonala svoje. K zamysleniu privadza aj ďalšia Lutherova poznamka: kde vchadza ľudska sila, tam Božia odchadza. V žiadnom pripade nechcem predstierať, že vymenuvavam nosne alebo nejakym sposobom kľučove body Lutherovho komentara. Spominam iba niektore Lutherove vysvetlenia, ktore sa mi zdaju aktraktivne vzhľadom na svoju napaditosť a netradičnosť. Čitateľ komentara bezpochyby objavi pre seba ďalšie. V ramci tychto poznamok sa citim nuteny priznať, že Lutherov komentar može  predstavovať vyčitku pre modernych teologov a kazateľov, ktori su neustale v nebezpečenstve skĺznutia do frazovitosti a priemernosti. Z marianskeho hľadiska predstavuje Lutherov komentar na Magnifi cat hlavne ťažisko jeho pohľadu na Mariu. Ako fi l rouge sa tiahne celym komentarom Lutherovo zdoraznenie Mariinej skromnosti, na ktoru Boh odpoveda svojou mocou. Jeho pozitivne vnimanie Marie vyjadruje aj použivanie epitet ako čista Panna alebo nežna Kristova Matka. Historicky je Lutherov komentar adresovany kniežaťu Johannovi Friedrichovi, ktoremu Luther predstavuje Mariin chvalospev ako vzor pre vladarov a inšpiraciu pre vladcov. V tejto optike patri chvalospevu paradigmaticka funkcia, ktora spočiva vo varovani panovnikov pred opovažlivosťou, sebaistotou a nedostatkom bazne pred Bohom. Okrem cieľa pohroziť vysokopostavenym Luther vnima ďalšie dva ciele chvalospevu: posilniť našu vieru a utešiť maličkych. Magnificat teda neapeluje iba na vysokopostavenych, ale na všetkych. Každeho človeka tento chvalospev pozyva uveriť, že Boh ho nevylučuje, keď kona v historii svoje veľke skutky. Každy človek sa ma v chvalospeve najsť. Pretože tento chvalospev, ako aj jeho novopreloženy vyklad z pera Martina Luthera je adresovany nam všetkym. 

Dr. Juraj Fenik

Katedra historie a biblickych vied

Teologicka fakulta v Košiciach

Katolickej univerzity v Ružomberku