Na biblické postavy – zvlášť starozákonné sa neraz pozeráme len ako na ľudí, o ktorých v Biblii hovorí nejaký príbeh. A tak poznáme príbehy kráľa Dávida, vieme o Samsonovi či Mojžišovi, ani veľká ryba z príbehu Jonáša nám nie je neznáma. Skutočne je to však jediný dôvod, prečo tieto postavy v Písme sú?

Redemptorista Denis McBride nás vovádza do Knihy proroka Jonáša s jasným zámerom – uvidieť na pozadí jeho príbehu svoj vlastný život. Aj my sme zakúsili úteky pred Bohom, odmietanie priznať si vinu, závisť, že iným sa dostalo Božej milosti... No tiež sme zažili radosť z nesmierneho Božieho milosrdenstva. Zasmiali sme sa zo zmyslu pre humor, ktorým náš Boh oplýva. A tiež nás potešilo, že náš Boh nám stále dáva novú šancu byť lepšími.

„Za Napoleonom prišla matka vojaka – dezertéra a úpenlivo ho prosila o milosť pre syna. Napoleon si jej prosbu síce vypočul, no povedal, že na základe závažnosti zločinu, ktorého sa jej syn dopustil, si v žiadnom prípade nezaslúži milosť. ‚Viem, že si milosť nezaslúži,‘ odpovedala matka. ‚Keby si ju zaslúžil, už by to nebola milosť‘“ (str. 116).