Prečítaj si z knihy II.: Cesta ku studni

Magazín Ver.sk 12.06.2026 6 minút na prečítanie

3.

Mladý pastier sedel na skale a hľadel na ovce. Bol vysoký a štíhly, jeho hnedé oči vyžarovali teplo, blond vlasy sa mu leskli na slnku. Takéto vlasy boli medzi ľuďmi v samaritánskych kmeňoch veľmi zriedkavé. Mračil sa a to zvýrazňovalo jeho vysoké lícne kosti a pevnú čeľusť.
Keď prišla Mara, prestal sa mračiť, dychtivo vyskočil a postavil sa pred ňu. „Už viac dní si nepriviedla svoje ovce,“ povedal s nú- teným úsmevom.
„Reba mi nedovolila odísť z domu. Cítila sa chorá.“
„Je chorá vždy, keď sa jej to páči,“ zavrčal Jesse.
„Och, Jesse, nehádajme sa teraz. Prišla som sa s tebou pozhovárať. Mám smutnú správu.“
Jesse od nej odvrátil pohľad, pozrel smerom ku kopcom a pevne zaťal päste. „Po celom kraji sa už rozchýrilo, že sa máš vydať za výrobcu sandálov.“
„Ja sa ho bojím. Viem, že Boh má svoje vlastné cesty, ale nechcela som sa vydať za Zibeona. Myslela som si... Myslela som...“ pro-
sebne hľadela do jeho tváre, keď sa k nej otočil.
„Hovoril som s otcom,“ povedal Jesse pomaly. „Ale bolo príliš neskoro. Reba už prijala cenu za nevestu od Zibeona a súhlasila s manželstvom. Nevedel som o tom. Och, keby som len hovoril skôr. Keby len...“

Jesse jej porozprával o rozhovore s otcom v predošlú noc. Požiadal ho, aby išiel za Rebou a hovoril v jeho mene. Všetko sa to zdalo také jednoduché. Jeho rodičov neprekvapilo synovo rozhodnutie, pretože si Maru obľúbili.
„Uvedomujem si, že sme chudobní,“ povedal Jesse svojmu otcovi vážne. „Ale oni sú tiež chudobní a viem, že by sme dokázali zaplatiť cenu za nevestu, ktorú by jej teta prijala. Ich majetok je už predaný, takže sa nemusíme obávať, že by sa našiel príbuzný, ktorý by si ju chcel vziať. Budem tvrdo pracovať, aby som sa o ňu postaral.“ S dôverou sa pozrel na otca a bol si istý, že sa jeho že- lania splnia. Jeho rodičia sa pozreli jeden na druhého. Jesse bol trochu zmätený, lebo jeho otec váhal prehovoriť.
„Mara nie je pre vás prijateľná?“ spýtal sa Jesse.
„Je to skutočne dobré dievča a radi by sme ju prijali, syn môj.
Keby si to povedal skôr, bez váhania by som tam išiel. Ale teraz už nemôžem za ňou ísť a hovoriť za teba.“
Elon smutne pozrel na svojho syna a položil mu ruku na rameno. „Od dnešného dňa je zasnúbená so Zibeonom, výrobcom sandálov.“
„Nie!“ vykríkol Jesse. „Nie! Ako sa to mohlo stať? Určite by si nevybrala Zibeona... Kedy sa to stalo?“ Hľadel na otcovu tvár, potom na matkinu.
Jeho matka prehovorila: „Celá dedina to vie už od rána, syn môj. Zibeon sa chvastal, že na ňu čakal a že cena za nevestu bude pre jeho tetu prijateľná. Monar je viac, ako by sme mohli zaplatiť.Dvestoštyridsať šeklov! S tým už nič nemôžeme urobiť.“
„Dvestoštyridsať šeklov? Reba ju Zibeonovi doslova predala!
Ako to mohla urobiť?“ kričal Jesse. „Musí existovať niečo, čo by sme mohli urobiť!“
Jesseho otec sa postavil a pozrel mu priamo do očí. „Syn môj, je to Božia vôľa. Teraz už nesmieš túžiť po tom, čo patrí inému.
Reba má právo dohodnúť taký sobáš, aký bude podľa nej pre Maru najlepší. Nebudeš do toho zasahovať! Tvoja matka a ja ti nájdeme inú nevestu. V Sebaste žije jedna mladá žena, je to naša príbuzná. Volá sa Tirza. Počul som, že je to cnostná a pekná mladá žena. Pocestujeme s tvojou matkou do Sebasty a porozprávame sa s jej rodičmi.“
Otec potľapkal syna po ramene a potom ho nechal, aby sa vyrovnal so svojimi pocitmi sám.
Teraz, keď sa pozeral na Maru, jeho hnev mu dodal odvahu.
„Nechcem inú nevestu. Žila si v mojom srdci od detstva. Ako by ťa mohol Boh odo mňa odtrhnúť?“
Jesse zvesil hlavu. „Vedel som, že by nemalo zmysel hádať sa s otcom.“
Rovnako ako Maru, aj jeho vychovávali tak, aby poslúchal a rešpektoval svojich rodičov aj zákon. „Keby sa tak moje myšlienky na Zibeona mohli zmeniť na tisíc otrávených šípov...“ zavrčal, ale vetu nedokončil.
Mara sa pokúšala vymyslieť niečo, čo by mu povedala, ale zahmlili sa jej oči. „Spomínaš si, ako sme sa stretli, Jesse?“
Prikývol. „Ty si mala len šesť rokov. Ja som bol oveľa starší a múdrejší, mal som desať,“ smutne sa usmial. „Po smrti tvojej matky si sa zatúlala preč od smútiacich. Sedela si vo vysokej tráve a plakala.“
Mara sa pri tej spomienke usmiala. „Utrel si mi slzy a potom si ma odviedol späť do môjho domu a do náručia môjho otca. Tak veľmi smútil, že si ani nevšimol, kedy som odišla.“
„Bol celý bez seba, lebo ťa nevedel nájsť. Veľmi sa o teba obával,“ spomínal Jesse.
Pozrel sa Mare do tváre, na chvíľu stíchol a jeho oči odhaľovali jeho pocity. „Už vtedy v tom dieťati som videl krásu budúcej ženy,“ povedal chrapľavým hlasom. „Keď si vtedy s dôverou hľadela na mňa, dal som ti svoje srdce. Už vtedy som vedel, že si ťa chcem vziať.“
Dlhú chvíľu hľadeli jeden na druhého.
„Každý deň som sa ponáhľala, aby som ti priviedla ovečky, len aby sme sa mohli porozprávať.“ Nesmelo sa usmiala.

„Boli sme deti a boli sme priatelia.“
Mara prikývla, zdalo sa jej, že roky odvtedy ubehli až príliš rýchlo. Aj ona si uvedomovala, že jej srdce patrí Jessemu. Vždy si dobre rozumeli a mali sa radi, no teraz jej teta všetko zmenila.
„Ako veľmi ju nenávidím!“ zavrčal Jesse a zaťal päsť.
Maru prekvapila jeho reakcia. Uvedomila si, že Jesse sa na Rebu hnevá. Smutne pokrútila hlavou. Keby len Jesse prehovoril skôr. Boh nechcel, aby boli spolu.
„Moji rodičia už cestujú do Sebasty, aby zariadili moje zasnúbenie s príbuznou. Volá sa Tirza.“ Pokrútil hlavou. „Prečo som len čakal. Keby som len išiel za otcom skôr. Ale ako som mal vedieť, čo Zibeon plánuje?“ Sadol si na neďalekú skalu.
Bolesť v Marinom srdci sa trochu zmiernila, keď sa dozvedela, že Jesse bol za svojimi rodičmi. Ale už bolo neskoro. Povzdychla si. Teraz už nemohli robiť nič. Ako by mohli predvídať, že ich životné cesty sa budú uberať rôznymi smermi?
„Zostáva tak málo času, Jesse. Reba určila dátum svadby po žatve.“
„Nedala ti ani celý rok?“ Na jeho tvári bolo vidieť, že sa trápi.
Mara sledovala, ako zápasí so svojimi pocitmi. Ticho na ňu hľadel, potom sa usmial a povzdychol si.
„Mara, niečo pre teba mám. Musíš sa o to dobre starať.“ Sklonil sa a spod kameňa vytiahol niečo zabalené v jahňacej koži a podal jej to.
Jej oči sa od prekvapenia rozšírili, rýchlo darček rozbaľovala. Mara si spomenula na prvú malú flautu, ktorú pre ňu vyrezal z olivového dreva a na to, aká bola šťastná, keď jej ju podal do ruky.
„Och, Jesse, vieš vyrezávať také krásne veci! Je to nádherné,“
zvolala vtedy a tvár jej žiarila, keď opatrne vzala malú flautu. Mala tak málo vecí, takže táto flauta bola vtedy pre ňu úžasný dar. Jesse jej ukázal, ako má zakrývať malé dierky a ako má jemne fúkať do flauty, aby vydávala melódiu. Vždy ju mala ukrytú pod svojím lôžkom a nosievala ju so sebou, keď chodievala s ovcami na polia.

Knihu si môžete objednať tu: https://www.ver.sk/produkt/1100079509/cesta-ku-studni a dočítať do konca. Príjemné, povzbudivé a inšpiratívne čítanie.