Magazín

Slovo - 13. september

Vicki a Robert De Hoxar 13.09.2019 2 minúty na prečítanie

Ježiš hovorí svojim poslucháčom, že sú všetci nedokonalí. Všetci majú chyby a charakterové nedostatky. Otázkou je, či sa sústredíme na chyby druhého človeka, alebo sa zameriavame na tie naše. Existuje veľmi dobrý dôvod, prečo by sme sa mali zamerať na tie naše chyby. Lebo je možné, s pomocou Ducha Svätého, niektoré z našich vlastných nedostatkov napraviť. Ale je proste nemožné napraviť chyby niekoho iného.

Možno si myslíme, že iní ľudia majú charakterové vady, ktoré my nemáme. To môže byť pravda, ale my tiež máme charakterové chyby, ktoré zase iní nemajú. Ako sa môžeme opovážiť ich usmerňovať? Sme slepí voči príčine ich charakterových nedostatkov, tak ako oni sú slepí voči tej našej príčine. Spadneme obaja pri prvej prekážke. Preto by sme sa mali zaoberať iba našimi vlastnými charakterovými vadami.

Ježiš nás prirovnáva k sebe. Nemôžeme byť nikdy lepší ako on, ale môžeme sa rozvíjať tak, aby sme sa mu stali podobnými. Potom nás prirovnáva k ostatným ľuďom. Ak vidíme smietku v ich oku; to jest, ak spozorujeme ich charakterové chyby, potom nevidíme, že náš charakter je ešte viac pokazený. Prečo je to tak? Je to veľmi veľká charakterová vada súdiť iného človeka. Takže vidíme tú smietku v ich oku, ale nie brvno v našom. Ale ak odstránime to drevené brvno z vlastného oka; to jest, ak prestaneme súdiť druhých, potom môžeme vidieť jasne. Uvidíme hodnotu druhého človeka, nie ich nedostatky.

Ako sa môžeme vyhnúť súdeniu inej osoby? Robí sa to jednoducho zmenou perspektívy. Náš úsudok je chabý, keďže my v skutočnosti ostatných nepoznáme. Otec vie o nich všetko, takže jeho úsudok je správny. Avšak Otec chce milosrdenstvo viac než súd a spravodlivosť. Vieš si spomenúť na niekoho, kto ti ublížil? Uvedomuješ si, že sa tak správal kvôli strachu, bolesti a pravidlám vo svojom srdci? Keď s ním budeš rozprávať, počúvaj a snaž sa pochopiť jeho uhol pohľadu.