Slovo - 7. apríl 2020

Vicki a Robert De Hoxar 07.04.2020 3 minúty na prečítanie

Liturgické čítanie nadnes

Keď som sa sklamal vo všetkých svojich očakávaniach, cítil som, že nadarmo som sa namáhal, márne a zbytočne som mrhal svoju silu. V mojom živote sa to stalo niekoľkokrát. Stalo sa to, keď sa môj sen o samostatnej zárobkovej činnosti zmenil na nočnú moru. Pracovali sme v hoteli so štyrmi kresťanskými priateľmi, ale nemali sme taký charakter, aby sme tento dar dobre využili. A tak, podobne ako v príbehu o talentoch, bol tento dar odovzdaný inej osobe, ktorá dokázala pracovať efektívnejšie. Opäť sa to stalo, keď sme predali môj vysnívaný domov. Aby som si ho udržal, premenil som ho na podnikanie. No hoci sme rástli v láske, nemali sme taký charakter, aby pre nás bolo požehnaním. Aj to prešlo na inú osobu, ktorá vedela byť efektívnejšia. Neskôr sme znovu zasvätili svoje životy službe. Stále sme však boli Sirotami, konajúcimi podľa vlastnej vôle bez toho, aby sme o tom hovorili s tými, ktorí mali nad nami autoritu. Aj o tento dar sme prišli. Zažili sme tiež zradu blízkeho priateľa, ktorá nám pomohla pochopiť dôležitosť odpustenia. Dvadsať rokov tvrdej práce, snov a nádeje bolo stratených. Naozaj som mal pocit, že nadarmo som sa namáhal, márne a zbytočne som mrhal svoju silu.

Ale teraz, keď sa obzriem späť, vidím, že každá z tých skúseností bola potrebná. Prostredníctvom hotela som spoznal, aký zásadný význam majú dobré vzťahy. Naučil som sa uprednostňovať svoju rodinu pred vlastnými túžbami cez skúsenosť straty môjho vysnívaného domova. Strata našej služby mi pomohla pochopiť, že všetko sa musí robiť v podriadení sa autorite. Možno som v očiach tohto sveta pracoval nadarmo, no z toho všetkého vyrástlo niečo so skutočnou duchovnou hodnotou. S Vicky sme sa naučili navzájom sa viac milovať, spoločne duchovne rásť a viac sa starať o nebeské veci, než o tie pozemské. Všetko svetské sme stratili. No to, čo sme získali, má večnú hodnotu. Hľadali sme Božie kráľovstvo a naučili sme sa vážiť si viac ľudí ako dosahovanie cieľov.

Ako Izaiáš napísal: „Predsa je moje právo u Pána a moja odmena u môjho Boha. Teraz však hovorí Pán...“  A aké právo, aká odmena!

Nakoniec sme s Vicky nadobudli charakter pre dar vyučovania a modlitebnej služby v strednej Európe. Tento dar rástol a rástol viac, než sme mohli žiadať alebo sme si dokázali predstaviť. Dnes si koronavírus vynútil prerušenie našej činnosti. Ale vidím prichádzať Pánovu odmenu a jeho náhradu. Hnutie Otcovej lásky, rastúce v cirkvi a cez ňu, sa posunie na nový level. Raz sa obzrieme a uvidíme, že vďaka tejto skúsenosti veľa ľudí, nielen Vicki a ja, vzrástlo v charaktere a dostalo nové dary. Považujte to za čistú radosť! Buďte požehnaní.