Slovo - 8. apríl 2020

Vicki a Robert De Hoxar 08.04.2020 3 minúty na prečítanie

Liturgické čítanie nadnes 

Včera sme sa pozreli na sklamanie z dvoch perspektív. Keď niečo nevýjde, môžete mať pocit, že ste sa zbytočne namáhali, alebo vidíte možnosť duchovného rastu. Dnes vidíme oba prístupy v najväčšom sklamaní všetkých dôb. Jeden z dvanástich sa rozhodol Ježiša zradiť. Judáš bol sklamaný, pretože Ježiš nesplnil jeho očakávania. Ježiš vlastne vedel, že ho Judáš zradí; verejne to vyhlásil pri poslednej večeri a poslal Judáša, aby to urobil. Takže Judáš si možno myslel, že by za to mal mať zaplatené. Bola to jeho povaha. Jeho odmena mala prísť od veľkňazov, jeho odplatou bolo tridsať strieborných.

Judáš sa rozhodol zle, bolo to jeho posledné zlé rozhodnutie. Až príliš neskoro si uvedomil, čo urobil. Bolo by pre neho lepšie, keby sa nebol vôbec narodil. Zabil sa bez toho, aby utratil tridsať strieborných. Opäť sa zbytočne namáhal a úplne zbytočne vynaložil svoju silu. Je to tak vždy, keď sa namáhame pre niečo svetské. Prečo? Pretože ak nedostaneme ten dar, máme pocit zlyhania a ak áno, nemáme charakter pre taký dar, takže ho stratíme alebo nie sme schopní si ho užiť.

Judáš možno nemal úžitok z nijakej odmeny, ale bola tu veľká odmena od PÁNA a veľká odmena od nášho Boha pre vás a pre mňa. Ježiš sa zbytočne nenamáhal, ani zbytočne nemrhal svojou silou. Pre nás všetkých získal slobodu od kliatby hriechu.

Ak teda zápasíte so sklamaním, hľadajte duchovný rast, ktorý je možný, keď vidíte situáciu z pohľadu Boha. Hľadajte zlato v skale a nájdete ho. Zlato sa objaví iba vtedy, keď sa skala rozbije. Ak je naša vlastná vôľa zmarená, môže z nás žiariť Božia vôľa. Preto považujte za čistú radosť, keď čelíte skúškam všetkého druhu. Boh pracuje vo vašej búrke, aby priniesol večný pokoj vám a ľuďom vo vašom okolí.