Čo mi ide hlavou... (Michal Steiner II)

Michal Steiner 11.09.2019 2 minúty na prečítanie

A otrok neostáva v dome navždy; navždy ostáva syn.  Až keď vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní.  Jn 8, 35-36

Hovorí sa, že pravá sloboda nie je sloboda robiť čokoľvek, ale byť slobodný od všetkého. 

Často sa stretávam s ľuďmi, ktorí mi vravia, ako veľmi ich niekto zranil, alebo ako ich bolí konanie toho a toho človeka. Minule som napísal, že Boh je žiarlivo milujúci a že nás neskutočne túži mať iba pre seba. Nie sebecky, ale preto, aby my sme zažili to úplné prijatie, ktoré dokáže dať len On. V Jeho dome - Jeho prítomnosti máme všetko. Všetko požehnanie, všetko uzdravenie, všetko odpustenie, všetko prijatie... Prečo nás potom konanie iných tak bolí?

Pretože nenechávame, aby nás Ježiš oslobodil od našich očakávaní, pretože odchádzame z Jeho domu von, kde prestávame byť slobodní. Je to ako by sme boli neviditeľnými povrazmi priviazaní k ľuďom v našom živote. Tisícmi povrazov. A keď sa tí ostatní ľudia začnú hýbať iným smerom, ako očakávame my, bolí nás to, ťahá, škrtí...

Ostaňme v Jeho dome - Jeho prítomnosti. Nech sme synmi a dcérami, nie otrokmi. Nechajme ho, nech z nás sníme tie povrazy očakávaní, predstáv a posudzovania. Nech nás vyslobodí a aj my dajme slobodu tým ostatným. Zostaňme v Jeho dome, čo viac môžeme mať? 

Ak chceš, môžeš sa teraz s nami pomodliť:

Drahý Ježiš, ďakujem ti, že Tvoja krv mi dáva pravú slobodu. Ďakujem Ti za všetkých ľudí v mojom živote. Odpusti mi, že ich zväzujem svojimi očakávaniami. Dávam im teraz úplnú slobodu od mojich predstáv. Sú Tvoji a dávam ich do Tvojich rúk. Ježiš, prosím Ťa, sním zo mňa povrazy mojich predstáv a očakávaní, aby som mohol slobodne prebývať v Tvojej prítomnosti, slobode a láske.

Amen