Čo mi ide hlavou...(Soňa Jančíková I)

Soňa Jančíková 28.08.2019 2 minúty na prečítanie

Dnes ráno, cestou autobusom som premýšľala o Božej prítomnosti. Niekedy cestujeme autobusom, aby sme sa odviezli na stretnutie, kde prežívame "viac" Božej prítomnosti. Alebo na nejakú konferenciu ideme vlakom, lebo tam bude "silná" Božia prítomnosť. Je to ale pravda? Nie, je to klam.

Boh je všadeprítomný a  jeho sila je rovnaká všade. Boh neslabne a nezosilnieva, Boh JE. Jeho prítomnosť je rovnaká vo vlaku, alebo autobuse, ktorým sa veziem, tam mi môže dať čokoľvek o čo ho požiadam.

V autobuse však so mnou cestujú aj ľudia, ktorí ešte nepoznajú Pána a nemajú srdce otvorené na Jeho prítomnosť, svojou slobodnou vôľou sa ešte nerozhodli ho nasledovať. Preto sa nám to môže javiť, akoby tam nebola taká prítomnosť ako na modlitebnom stretnutí. Ja však môžem využiť tento čas cestovania na modlitbu, napríklad aj za to, aby sa ku mne posadil niekto, s kým sa môžem porozprávať, vypočuť ho a možno na konci rozhovoru mu povedať, že nech ho Boh žehná a pomáha mu.

Božia túžba rozdať sa, nemá začiatok a koniec, nie je ohraničená našimi stretkami, alebo konferenciami... Je všade, kde sa pohnem. Čo s tým urobím je len na mne. Poď do toho aj ty. Nečakaj! Ak budeš čakať, niekto, kto túži stretnúť Pána, ho nestretne.