Čo mi ide hlavou...(Soňa Jančíková II)

Soňa Jančíková 09.10.2019 1 minúta na prečítanie

Láska, to pre niektorých klišé slovo, ktoré však zdá sa, stráca pôvodnú podobu.

Boh je láska, Ježiš je láska. Boh, ktorý je nám vzorom a ktorý prišiel na svet v maštaľke ako bezbranné dieťatko a na konci svojho krátkeho života sa nechal ukrižovať za nás. Toto rozhodnutie lásky vo mne evokuje niečo viac ako len pocit šťastia a teplej periny.

Sv. Terezka z Lisieux hovorí, že nie je dôležité čo robíme, ale koľko lásky do toho vložíme.

Keby sme aj úplne zamenili náš jedálniček a začali sa zdravo stravovať, ale posúdime to, čo jedia tí okolo nás, nie je nám to nanič.

Keby sme aj celú planétu zachránili tak, že budeme poctivo separovať, ale nakričíme na niekoho preto, že papier nehodil do správneho koša, nie je nám to nanič.

Ak navštívime hoci aj desať kresťanských konferencii, ale doma zareagujeme veľmi podráždene na svojho partnera, nepomohlo nám to.

Ak budeme mať dom, auto, televízor a najlepší mobil, ale nebudeme mať čas načúvať svojim deťom v pokoji a hľadieť im do očí, je nám zbytočné, čo sme si vybudovali.

Ak budeme hladní po informáciách, najnovších správach zo sveta a lajkoch z facebooku, ale nebudeme mať hlad po Pravde, na konci, keď Boh bude stáť pred nami, spoznáme ho?