Prečítaj si z Biblie 1SLOVO

Magazín Ver.sk 20.02.2026 4 minúty na prečítanie

Každý z nás nesie vo svojom srdci túžbu byť prijatý, pochopený a milovaný taký, aký je. Často túto túžbu hľadáme na miestach, ktoré ju nedokážu naplniť – vo vzťahoch, v uznaní druhých, v úspechu či v neustálom porovnávaní sa. Aj tento príbeh hovorí o človeku, ktorý vyrastal vo viere, no svoju hodnotu nehľadal v Bohu.

Svedectvo Michala (32)

Vyrastal som v rodine, kde nás rodičia od malička viedli k viere a sami ju aj žili. Bolo pre mňa prirodzené, že som ako dospievajúci začal miništrovať, chodil som na cirkevné gymnázium a na vysokej škole som sa potom postupne dostal do rôznych mládežníckych spoločenstiev. Tam som zažil naozaj krásne roky a také prvé ozajstné ľudské prijatie. No nebol som schopný byť dlhšie bez ľudí, potreboval som niekoho, kto by mi neustále dával hodnotu, samota ma veľmi skľučovala.

Nedokázal som svojmu neuzdravenému srdcu prikázať, aby si to nastavilo inak, a ani mi nenapadlo, že by sa vôbec dalo pristupovať k životu lepšie. Žil som s predstavou, že šťastný budem, až keď si nájdem dievča, a dovtedy to musím prežiť, vydržať. Ak človek takto zmýšľa, z Boha urobí iba nástroj na plnenie svojich túžob a snov – a tak to aj bolo.

Boh pre mňa nebol osobný, ale tajomný, neznámy a trochu desivý. Na tróne môjho srdca sedel človek, nie Boh. A bál som sa. Mal som veľa rôznych strachov, predstáv o veciach a o sebe a môj svet bol nesmierne úzky. Hnal som sa za prijatím, pochvalou od druhých, ale nič z toho ma nedokázalo naozaj naplniť. Moje srdce túžilo po láske, ale všade jej bolo primálo.

Počúval som o spoločenstvách, kde sa modlia piesňami, dvíhajú pri tom ruky a veria v proroctvá, fyzické uzdravenia a podobné veci. Aj vplyvom okolia mi prišli podozriví a neúprimní a pohŕdal som nimi, považoval som ich za bláznov a často sme sa z nich s kamarátmi smiali. Skrze jeden zo vzťahov, ktoré som mal, som sa postupne dostal do blízkosti jedného takéhoto spoločenstva, ale ich duchovnému prežívaniu som nerozumel.

Raz organizovali spoločný výjazd na seminár s názvom Otcovo srdce, a keďže som o tom už počul a zaujímalo ma to, šiel som s nimi. Na moje prekvapenie som tam nakoniec zažil úplne prelomové veci. Moje srdce sa začalo otvárať a moje myslenie pomaličky meniť. Počas jednej z prestávok som sa díval na obraz Ježišovej tváre a v slúchadlách mi dokola hrala jediná chválová pieseň, čo som mal v mobile. A ON sa ma vtedy dotkol.

Celé roky som počúval, že Ježiš ma miluje, ale až vtedy to začalo prenikať z mysle do srdca. A zrazu som mal pred sebou Boha nadmieru osobného, živého a prítomného, ktorý o mne celé tie roky vedel. A celé tie roky nedovolil, aby sa zdrojom lásky, ktorú som hľadal, stalo niečo iné než on sám.

Pred koncom seminára som dokonca zažil naplnenie Duchom Svätým, ktorého som dovtedy nikdy tak osobne nezažil. A tak sa začala cesta môjho uzdravenia, dobrodružstvo s Otcom, ktorý miluje proces. Najprv ma niesol ako bezmocné dieťa, aby uzdravil moju snahu zaslúžiť  si lásku výkonmi, potom ma nechal ako chlapca radovať sa zo života, prežívať plnosť a slobodu ako nikdy predtým. A Otec má naozaj zmysel pre humor, lebo som potom začal slúžiť modlitbou chvál a dnes vediem chválový tím v našom spoločenstve. A najmä môžem už šesť rokov byť súčasťou tímu na seminároch Otcovo srdce, kde vediem modlitby chvál a modlím sa s účastníkmi.

Boh vykonal v mojom srdci uzdravenie za uzdravením a život s ním je jedným nádherným dobrodružstvom. Za nič by som ho nevymenil. Dnes ma už ako muža vedie, aby som bol zodpovedný a pravdivý voči nemu i voči sebe aj vtedy, a najmä vtedy, keď to moje srdce láme a keď ma nikto nevidí. A ja som mu dovolil, aby boli v mojom živote aj ťažkosti a bolesť, lebo po raste túžim viac ako po pohodlí.

Zo siroty, pre ktorú bol Boh iba nástrojom na plnenie jej nepremenených túžob, som dnes oveľa viac synom a učím sa hľadieť iba na neho. Lebo čím viac spoznávam jeho charakter a srdce, tým viac všetko ostatné stráca lesk a tým viac túžim po tom, po čom túži on. Božie slovo, ktoré bolo pre mňa kedysi nepochopiteľné, sa stalo živým pokrmom a naozaj ma premieňa. A samota, ktorej som sa tak veľmi bál, je dnes pre mňa najvzácnejším miestom, lebo sa v nej môžem stretávať s Láskou.

Toto svedectvo je príbehom uzdravenia, dozrievania a návratu domov – do Otcovej náruče. Môže ti pripomenúť, že Boh ťa nevolá k dokonalosti, ale k vzťahu. Túži vstúpiť  do tvojich slabostí, zranení a strachov.

Nech sú tieto slová pre teba povzbudením, ak ešte hľadá,š pochybuješ alebo túžiš po hlbšom spojení s Láskou, ktorá nikdy neprestáva volať tvoje meno.