Prečítaj si z knihy II.: Vízia kresťanského Slovenska - kol. autorov

Magazín Ver.sk 08.01.2026 6 minút na prečítanie

Žiť vieru v každodennej praxi aj v najprofánnejšom prostredí, kde
nie sú veriaci ľudia. Vytrvať aj tam s rovnou chrbticou pokorne se-
bavedomého katolíka, ktorý sa nehanbí za svoje pevné postoje. Aj
toto je sústavný zápas kresťana a vnímam tam naozaj veľký poten-
ciál na ďalšie rozvíjanie.

Jozef Haľko

je katolícky biskup, rodák z Bratisla-
vy. Počas totality sa hlásil do seminá-
ra niekoľkokrát, no neprijali ho. Pra-
coval ako robotník a vychovávateľ. V roku 1994 bol vysvätený za
kňaza, v roku 2000 získal doktorát na Pápežskej univerzite Santa
Croce v Ríme. V roku 2012 bol vysvätený za biskupa a v roku 2013
vymenovaný za profesora v odbore katolícka teológia. Pôsobí ako
pomocný biskup v Bratislavskej arcidiecéze. Ako cirkevný historik
je autorom niekoľkých kníh a množstva príspevkov v odborných
zborníkoch. Známy je tiež svojím pôsobením na sociálnych sieťach
Facebook a YouTube, kde má niekoľko tisíc sledovateľov. Obľúbené
sú pravidelné príspevky Na minútku, prosím! – na aktuálne témy
alebo vysvetľovanie svätej omše. Biskupa Haľka je možné vidieť aj
v rôznych reláciách na TV LUX alebo v priamych prenosoch svä-
tých omší. V rámci Konferencie biskupov Slovenska je predsedom
Rady pre zahraničných Slovákov a Rady pre migrantov a utečencov.

Aké bolo vaše detstvo a mladosť? Čo boli najdôležitejšie formujúce
životné udalosti a situácie, ktoré ovplyvnili váš život?

     Narodil som sa v Bratislave-Starom Meste, detstvo som prežil na Palisá-
dach, doslova niekoľko sto metrov od Bratislavského hradu. Moje detstvo ne-
pochybne určovala skutočnosť, že som synom lekára a psychologičky, a teda
starostlivosť o telo aj o dušu človeka bola u nás na dennom programe vrátane
všetkého, čo rodičia doma zdieľali. Po základnej a strednej škole v 18-tich
rokoch, vlastne v období maturity, som mal jeden veľmi hlboký zážitok pri
prijatí Eucharistie. Zrazu som akosi oveľa hlbšie precitol do vedomia Božej
prítomnosti, a to bolo určite determinujúce. Mimochodom, bolo to v čase ko-
munistického režimu: doma sa o duchovných veciach síce voľne rozprávalo,no vždy sa dodalo: „Toto sa v škole a vonku nesmie hovoriť.“ V tomto ovzduší
som spoznával tajnú cirkev. Tajnú, lebo jej aktivity sa nesmeli zverejňovať.
Platili tam zákony konšpirácie, nevedeli sme priezviská jednotlivých osôb,
nepublikovalo sa miesto ani čas najbližšieho stretnutia, každý týždeň sme sa
stretávali inde. Malo to svoju neopakovateľnú atmosféru.
     Výrazný dosah mala na mňa určite vojenčina. Aby mi prekazili vstup
do seminára, povolali ma na dvojročnú prezenčnú vojenskú službu. Začí-
nal som hodnosťou vojak a prešiel som si všetkým, čo jeden „záklaďák“
na vojenčine zažije. Ešte predtým som v rámci Vysokej školy ekonomickej
absolvoval vojenskú katedru na Vysokej škole ekonomickej, ktorú som ale
úmyselne nedokončil. Do seminára totiž neprijímali ľudí s ukončeným vyso-
koškolským vzdelaním.
     Počas vysokej školy ekonomickej som hrával divadlo komediálneho cha-
rakteru. Neboli to nijak náboženské hry, skôr taká ľahká študentská rece-
sia s ambíciou čistej zábavy bez dvojzmyslov či vulgarizmov. No to už bolo
v čase, keď som spoznával podzemnú Cirkev, pričom niektorí ľudia odtiaľ sa
prišli pozrieť na tieto predstavenia.

Ako váš vzťah k Bohu a vieru ovplyvňovala rodina, v ktorej ste vyras-
tali?

     Žili sme v mnohonárodnostnej a mnohokonfesionálnej rodine. Starý otec
z otcovej strany bol bratislavský grécko-katolícky farár rusínskeho pôvodu,
ktorý farnosť v Bratislave aj zakladal. Oženil sa s rímsko-katolíčkou, jej ses-
tra bola provinciálkou Krížových sestier na Slovensku, jej brat bol známy je-
zuita – Jozef Jurek. Starý otec z maminej strany bol Nemec a evanjelik, istý
čas člen presbyterskej rady Nemeckej luteránskej cirkvi v Bratislave. Jeho
manželka bola hlboko maďarsky cítiaca rímsko-katolíčka. V našom rodo-
kmeni figurujú viacerí kňazi, pričom v rodostrome figuruje aj postava bla-
hoslaveného Petra Pavla Gojdiča. Toto bolo prostredie, ktorého vzťahy som
vnímal od raného detstva.

Kedy ste sa rozhodli vstúpiť na cestu prípravy na kňazstvo?

     Počas štúdia na Vysokej škole ekonomickej. Precitol som do vedomia,
že sa chcem stať kňazom, naozaj som po tom hlboko zatúžil. A tak som
urobil pre všetkých nečakanú vec: napriek tomu, že už som skladal skúšky
v siedmom z ôsmich semestrov, oznámil som vysokej škole, že zo školy od-
chádzam. Nasledovali rôzne obštrukcie a vyústilo to do rozkazu narukovať.
Keď som sa z vojenčiny vrátil, písal sa rok 1990. Nič neprekážalo, aby som
vstúpil do seminára.

Do seminára ste sa hlásili dokonca niekoľkokrát? Ako ste vy a vaša
rodina prežívali toto obdobie neúspešných pokusov?

     Moja rodina bola týmto rozhodnutím veľmi prekvapená a istý čas trva-
lo, kým to celkom prijali. Na mojich primíciách jedno z čítaní prednášal
môj otec, boli tam mama aj sestra. Do seminára som vstupoval, keď som
mal 26 rokov, a áno, bolo to po dvoch predošlých neúspešných pokusoch,
vzali ma až na tretíkrát. Keď ma nevzali prvýkrát, začal som pracovať ako
vodárenský robotník a inštruktor pracovnej výchovy pre postihnuté deti.
Pri druhom neúspešnom vstupe do semináru ma zobrali na vojenčinu, no
a keď som sa vrátil z vojenčiny, už bolo po revolúcii, takže už nebol prob-
lém dostať sa na fakultu.

Inšpirovali vás niektorí kňazi pred podaním prihlášky do seminára?
Zrejme ste sa s nimi o povolaní ku kňazstvu aj rozprávali...

     Miništroval som Milanovi Bubákovi, neskôr som bol v kontakte s ka-
pucínom Jankom Otrubom. Títo dvaja kňazi, spolu s jezuitom pátrom
Schmidtom, mojím prvým stálym spovedníkom, ma určite v mojom rozhod-
nutí ovplyvnili, inšpirovali, s nimi som o tom aj hovoril. Miništrujúc v blízkos-
ti skvelých kňazov som nadobudol presvedčenie, že aj ja by som chcel ísť
touto cestou.

Od roku 2012 ste pomocným biskupom. Ako sa vlastne môže kňaz
stať biskupom?Veriaci sa na konci celého procesu len dozvedia nazáklade stručného oznamu od KBS, že máme nového biskupa či pomocného biskupa. Čo všetko však tomu predchádza, ako vlastne prebieha pozadie celého výberu a ako to bolo konkrétne s vami?

     Neexistuje, samozrejme, žiadna kandidatúra. Prebieha to tak, že
diecézny biskup predostiera do Ríma viacero mien kňazov ako svojich
potenciálnych pomocných biskupov, z nich sa potom na príslušných
miestach vyberá.

Ako prakticky prebieha komunikácia medzi arcibiskupom a vami
ako pomocným biskupom ohľadom pastoračných úloh? Líši sa spô-
sob medzi jednotlivými diecézami?

     Tým, že diecézny biskup podáva žiadosť, aby mohol mať pomocného
biskupa, je dané, že už má nejakú konkrétnu predstavu o tom, čo mu zve-
rí. Mne arcibiskup Stanislav zveril školy, katechétov, rozdávateľov svätého
prijímania, chodím birmovať, na kňazské rekolekcie... Okrem toho mám
v rámci Konferencie biskupov Slovenska ešte ďalšie úlohy, takpovediac
plošného charakteru.

Mohli by ste nám k týmto jednotlivým oblastiam krátko povedať,
v čom spočíva náplň vašej pastorácie?

     Pri školách ide najmä o cirkevné školy, o komunikáciu s riaditeľmi. Mám
byť poruke, keď niečo potrebujú oni, a taktiež ich oslovovať, keď niečo tre-
ba dohodnúť. Mám na starosti katechétov, vyučujúcich náboženstvo, ak-
tualizáciu jednotlivých tém, ktoré prináša spoločenský vývoj, pravidelnú
komunikáciu prostrednctvom tzv. školských dekanov. Čo sa týka rozdáva-
teľov svätého prijímania, tam ide najmä o formáciu ľudí, ktorí môžu rozdá-
vať alebo nosiť sväté prijímanie, ale aj o zvažovanie a vydávanie príslušných
povolení. No a k tomu si ešte treba predstaviť birmovky, kázania, slúženie
svätých omší, rôzne výjazdy do terénu.

Môžete nám opísať váš bežný deň?

     Niektoré body programu môjho dňa sú stabilné, iné premenlivé a od
toho sa to odvíja. Stabilné súčasti programu sú dané v podstate povahou
kňazstva. To znamená – pravidelná modlitba breviára, denné slúženie svä-
tej omše, denná adorácia, denný ruženec. To sú tie pevné, stabilné súčasti
dňa a tie nás duchovne držia. Jednoducho bez pravidelnej modlitby je to
nepredstaviteľné. K tým ďalším – premenlivým aktivitám patrí prijímanie
ľudí, ktorí chcú konzultovať nejaký problém. No a potom je to spolupráca
s médiami cirkevnými či svetskými.

Knihu si môžete objednať tu: https://www.ver.sk/produkt/1100066469/vizia-krestanskeho-slovenska a dočítať do konca. Príjemné, inšpiratívne a povzbudivé čítanie.