Krása je v oku toho, kto sa pozerá

Magazín Ver.sk 26.05.2021 2 minúty na prečítanie

Napísala: Michaela Karabinošová

„Krása je v oku toho, kto sa pozerá,“ napadlo mi ležiac vo vani. Prstom som sledovala cestičky strií na mojom bruchu.

Túto vetu som prvýkrát počula pred niekoľkými rokmi na jednom zo seminárov anglickej literatúry. Už ani neviem, ako sme sa vtedy k nej vlastne dostali, ale zapamätala som si ju.

„Krása je v oku toho, kto sa pozerá.“ Zvláštne. Pozerajúc na to svoje brucho som videla rôzne veci a krása medzi nimi veru nebola. Ako to teda je? Má byť najprv krásne to brucho, aby som ho ako také videla alebo sa naňho musím pozrieť ako na krásne, aby sa ním aj stalo? A prečo mi na tom vôbec tak záleží?

Ponorila som sa do vody a nechala vlasy nech ma hladia na ramenách, vznášajú sa ako stuhy vo vetre a sú zrazu také jemné, hodvábne. Zatvorila som oči. Ticho vody ma obklopilo, jej teplo uvoľňovalo každý sval a príjemne šteklilo v končekoch prstov. Na chvíľu som nemyslela na nič. Fakt.

„Ja sa na Teba pozerám,“ zaznelo zrazu v mojom vnútri. Ten hlas dôverne poznám a aj keď som ho nepočula vždy, nikdy ma nesklamal a neklamal.

„Ja sa na Teba pozerám a všetko, čo vidím, je krása,“ hovoril.

„Aj...aj to moje brucho?“ opýtala som sa takmer bojazlivo a zahanbene.

„Hlavne to  brucho,“ povedal a mne sa v mysli vynorili nespočetné situácie, keď našej trojročnej pusinkujem „pupeno“ a prehlasujem ho za to najkrajšie na svete zatiaľ čo ona sa nespútane a blažene chichoce.

Zrazu ma nehriala už len tá voda, ale aj vedomie, že Ten, na ktorom záleží najviac si myslí, že som krásna. Dokonca aj to moje brucho vraj je.

Naplnil ma pokoj a spokojnosť. Nie taký ten falošný, že zajtra môžem sama na počkanie vyjesť nutellu, ale taký ozajtstný, ktorý dáva snahám o zdravý životný štýl nový rozmer. Lebo ja sa nestarám o moje telo, aby bolo krásne. Ja sa starám o krásne telo, aby mohlo ďalej robiť radosť Tomu, ktorý ma krásnou vidí.

„Krása je v oku toho, kto sa pozerá,“ opakovala som si omotávajúc okolo seba osušku. Pozrela som sa do zrkadla, do očí samej sebe a na malú chvíľu v nich uvidela tú, ktorú vidí On.

A bola skutočne krásna.

Usmiala som sa na ňu a túžila, aby už nikdy neodišla.

„Krása je v oku toho, kto sa pozerá.“ Asi si to na to zrkadlo nalepím. Len tak, do budúcna.