Magazín

Len ty mi dáš odpočinok

Alexandra Tinková 03.07.2025 4 minúty na prečítanie

“Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinúť.” (Mt 11, 28)

Vždy viem, kedy ku mne Ty hovoríš. Niekedy aprílovým západom slnka, niekedy vôňou lúky, dažďa. Niekedy pohľadom, dotykom druhého človeka. Šepotom pri zaspávaní. Alebo zvláštnym jasom v mysli o piatej nadránom… Niekedy slovom z inej knižky ako je Tvoja Kniha kníh. Včera som otvorila knihu, ktorú som si pred pár dňami doniesla z kníhkupectva. Svietila tam na mňa – ako obrovský neón na nočnej púšti – veta: „Dôvera je odpočinutie mysle vo viere v dobro inej osoby.“ Viem vždy, kedy ku mne Ty hovoríš. Dotýkal si sa ma tou vetou, volal si ma, mne srdce búchalo, oči som mala doširoka roztvorené a už len pár hlasných prečítaní a zopakovaní tej vety ukladalo moju myseľ do zvláštneho nebeského odpočinku…

Dlhodobo neodpočinutá myseľ sa často prejavuje v tom, čomu sa dnes hovorí prokrastinácia, môže naberať formu akejsi životnej ubitosti, porazenectva, zlomenosti, beznádeje, úzkostlivosti, negativizmu, malomyseľnosti, stagnácie, paralýzy v akejkoľvek životnej oblasti. Samozrejme, dlhodobý tlak na myseľ a mozog sa prejavuje aj na tele, vo forme najrôznejších atakov na nervovú sústavu, alebo aj autoimunitných ochorení.

Chce a volá nás do odpočinku v Ňom

Boh to vie. Boh pozná náš mozog do posledného závitu, našu myseľ do poslednej ustaranosti, naše srdce do posledného stonu. Boh vidí, ako strašne naša myseľ túži po odpočinku. Takom ozajstnom! Plnom. Nie, nehovorí o polhodinovom vyložení si nôh na stôl. Nemá na mysli ani ukradnutý spánok uprostred šprintovania každodennými starosťami. Dokonca ani nie týždňový wellness v Tatrách!

Chce a volá nás do odpočinku v Ňom. Chce – a bude to robiť každý deň, ak Mu to my dovolíme a otvoríme sa Mu – premieňať náš mozog, závit po závite, ston po stone a slzu minulosti po slze, doslova ho zalievať svojou láskou. Marinovať naše temná v Jeho svetle.

Bude od nás trpezlivo požadovať, aby sme Mu odovzdali každú nepokojnú spomienku, ktorá ešte včera nadránom bodala niekde pri srdci.

Bude svojou prítomnosťou jednoducho zmizíkovať, čo bolo. Prepisovať boľavé a učiť nás upierať oči dopredu.

Bude nám láskavo brať naše zažraté presvedčenia, že „dobré sa už nikdy neudeje, napokon aj tak budeme na všetko sami, nikto o nás nezakopne, a za rohom čaká nejaká nová katastrofa…“

Bude doslova objímať našu myseľ novou pravdou. Jeho pravdou. A tá myseľ sa začne nadychovať. Do nových dní a reality.

Bude rásť, silnieť, ako malé dieťa, ktoré sa učí novým veciam.

A bude sa učiť predovšetkým jedno – spočívať! Spočívať vo večnom vedomí, že je tu On. Dobrý. Verný. Vždy spravodlivý. Láskavý. Súcitný. S tými najlepšími myšlienkami a nápadmi pre naše zajtrajšky.

je vedľa teba Niekto, kto chce IBA tvoje dobro

Viem, viem, že si tomu už zabudol veriť. Chápem. Rozumiem, ak si to tak nikdy ani nemal. Spočívať vo viere a božskom odpočinku, že je vedľa teba Niekto, kto chce IBA tvoje dobro. Vždy. Furt. Lebo inak to nevie… Kto ťa nikdy neopustí. Nezanechá. Kto má zrátané tvoje minulé slzy a budúce šťastné dni…

Viac ako dosť ľudí nezažíva plnosť, radosť, a teda ani napredovanie a bohatý flow života práve preto, že jednoducho naše mysle NESPOČÍVAJÚ V ODPOĆINUTÍ VO VIERE V DOBRO VEDĽA NÁS. Nedokážeme tomu veriť. Ale ak to nevieme, hoci máme na Boha tisíc požiadaviek, On bude trvať na tom, že toto je PRVÁ VEC, ktorú nás chce naučiť.

Nie je to nič prekomplikované, rafinované, ani nedosiahnuteľné, také Božie veci skrátka nie sú. Naopak, s Ním je to vždy jednoduchšie a krajšie, ako by sme si dokázali predstaviť. Stačí len skrátka – DENNE BYŤ S NÍM! Nie v rituáloch a predpísaných „to do“ listoch. Vo vzťahu! Milujúcom osobnom vzťahu.

Vypni a zastav všetko, čo sa dá a vydaj sa Mu do náruče.

Volaj, že Ho chceš spoznávať. Stále viac a viac.

Hovor Mu, ako sa máš. Čo ťa trápi. Čo potrebuješ (On to aj tak vie).

Spoznávaj Jeho charakter, Jeho múdrosť, Jeho Slovo.

Teš sa s Ním z jarného lesa, večernej prechádzky, počúvaj a vnímaj Ho v tvojom vlastnom dychu pri zaspávaní.

Buď s Ním vo veciach obyčajných aj vypätých. Smutných aj radostných.

Volaj ho stále a do všetkého. To je nepretržitá modlitba.

Pýtaj sa Ho na Jeho názor. Lebo ten jediný je pravdou.

Zabudni na všetko, čo ti kedy „ponúkal“ svet. Všetky pády, horkosť, zradu, posmech, ťažoby, klamstvá, beznádej, samotu. Boh je absolútne pravý opak toho všetkého. Nesmierne sa zaujíma o tvoj mozog a myseľ. Práve teraz. Chce, aby tvoja myseľ fungovala v odpočinku Jeho dobra. A chce tak celkom premeniť tvoj život…