Magazín
Našich synov vychovávame k tomu, aby hľadali Boha
20.05.2021 3 minúty na prečítanie
Napísala:
Lisa Jacobson
Viac
som to nedokázala vydržať.
Môj syn dostal v živote riadnu ranu a ja som ho musela skontrolovať, musela som sa uistiť, že je v poriadku. Pre mladého muža to bola riadne ničivá rana. „Ako sa z toho dostane?“ trápila som sa nad touto otázkou. Môj syn sa ale zavrel sám do svojej izby, aby sa z toho dostal. Celkom sám. Nemohla som pre neho urobiť nič. Mama nemohla urobiť nič iné, len čakať za dverami a modliť sa.
V izbe bolo ticho – až príliš veľké ticho. A potom som ho počula.
Začula som jeho hlas. Spieval Bohu, vylieval si pre ním svoje srdce. Volal Božie meno, vylieval zo seba celú svoju bolesť pred Bohom.
Náš syn hľadal Boha.
Kedy sa to stalo? Kedy nastala táto zmena – premena chlapca na muža? A kedy sa začal spoliehať menej na nás rodičov a viac na Krista? Nad týmito otázkami som v poslednej dobe veľa premýšľala. Nielen kvôli tomu, že vidím ako sa náš najstarší syn stále viac približuje k Bohu, ale aj kvôli tomu, že uvažujem o jeho troch mladších bratoch. Čo títo chlapci? Vyrastú a budú ho nasledovať?
Ako môže matka povzbudiť svojich synov, aby hľadali Boha?
Nerobte z mamy odpoveď.
Keď sú naši synovia malí, je prirodzené, že mama je ich zdrojom múdrosti aj útechy. Ale keď vyrastú, musíme ich povzbudzovať, aby čoraz častejšie išli so svojimi otázkami a problémami za Kristom. Keď nastane v jeho živote problém, nedávajte mu odpoveď, ale ho povzbuďte, aby sa za svoj problém modlil a hľadal Božie slovo pre seba.
Dávajte synom osobný príklad.
Najskôr buďte príkladom a potom ho pozvite, aby vás nasledoval. Napríklad, keď mal náš najstarší syn asi 12 rokov, jeho otec ho pozval, aby sa k nemu pripojil na rannú modlitbu skôr, než všetci ostatní vstanú. Nebolo to tak, že by niečo spolu robili, len sedeli vedľa seba. Z istého dôvodu to bolo pre nášho dospievajúceho syna niečo ako privilégium a nie bremeno. Nebolo to nútené, ale bola to príležitosť. Dvaja muži, ktorí sa stretli pred Pánom v ranných hodinách.
Nestresujte, keď sa potkne.
Keď náš syn s niečím bojuje, alebo keď spadne, mám tendenciu začať panikáriť. Ale on by mal vedieť, že som nestratila dôveru v neho, ani v Boha, ktorý ho drží. Ak váš syn urobí chybu, neodsudzujte ho ani sa nevzdávajte. Dajte mu príležitosť, aby to napravil. Dajte mu príležitosť rásť.
Hovorte menej a viac počúvajte.
Mojim najväčším problémom ako mamy dospievajúceho syna je, zahryznúť si do jazyka a jednoducho počúvať. Zadržať fontánu svojej múdrosti a namiesto toho ho počúvať. Náš najstarší syn mi povedal priamo, že ak ho ticho počúvam, hovorí to k nemu hlasnejšie ako čokoľvek iné, čo by som mu povedala, alebo urobila.
Bojujte za svojich synov modlitbou.
Myslím si, že „modlitbu ako boj“ som pochopila až vtedy, keď náš prvý syn začal dospievať. Nie, že by mal tak veľa problémov, ale v tom období stál pred veľkým sklamaním, viacerými výzvami a pokušením. Zdá sa mi, že „nepriateľ“ sa snaží odviesť týchto mladých mužov od Boha skôr, než dostanú šancu zosilnieť. Často sme s jeho otcom v noci vstávali a modlili sa za neho. Modlili sme sa za jeho ochranu, silu a odvahu. A robíme to stále.
Som vďačná za to, že naši synovia sú v Božích milujúcich rukách. Modlím sa, aby ho spoznali, kráčali s ním a hľadali ho z celého srdca. A tiež to isté vyprosujem aj pre vášho syna.
Pretože Pán má pre našich mladých mužov pripravené dobré veci.
Čo ďalšie ťa chytí za srdce?
Ver.sk. Je to vec srdca.