Prečítaj si z knihy: Abigail a veľký začiatok - B. McIlrath

Magazín Ver.sk 09.05.2025 4 minúty na prečítanie

Prvá kapitola

Uhni, čelenka!

Nové, nové, nové!
     Abigail sedela na prednom sedadle v autobuse
a v mysli si pospevovala známu pieseň.
Upravila si peknú novú čelenku a pripravovala
si úsmev, ktorým by mohla niekoho očariť.
Prosím, Bože, pomyslela si, nech je ďalší žiak,
ktorý nastúpi do autobusu, superzábavný
kamarát!
     Z batoha vytiahla starostlivo vyzdobený, nový
peračník a posunula ho na sedadlo vedľa seba.
Na peračníku, ktorý Abigail nazývala „Kufrík
dobrodružstiev“, sa trblietali fialové bodky.
Abigail si v duchu predstavovala rozhovor
s novou žiačkou, ktorá by si k nej mohla
v autobuse prisadnúť. Malo by to vyzerať
presne tak, ako si predstavovala každý deň
počas leta, ktoré trávila u svojej sesternice.
     „Tvoj trblietavý peračník je úžasný,“ povedalo
by to dievča.
     „Ó, vďaka, dostala som ho k deviatym
narodeninám,“ odpovedala by Abigail a tvárila
by sa pohodovo, ako sa patrí na štvrtáčku. „Ale
nie je to peračník.“
     „Nie?“ spýtalo by sa nové dievča a sadlo by si
vedľa nej, bolo by šialene zvedavé.
     „Je to môj úžasný Kufrík dobrodružstiev!“
odpovedala by Abigail
nadšene. Potom by
ho otvorila a vytiahla
by balíček dúhových
samolepiacich lístkov
s trblietkami. Na to by
vytiahla viacfarebné pero, na ktorom si mohla
vybrať akúkoľvek farbu. A potom by svoju novú
kamarátku prekvapila skvelou otázkou: „Na
akom najúžasnejšom mieste na svete si bola?“
Dievča by povedalo, že napríklad v Austrálii
alebo ešte lepšie na mesiaci! Potom by si vybrala
obľúbenú farbu na svojom viacfarebnom pere,
spolu by písali a kreslili na farebné samolepiace
papieriky a lepili by ich na okno. Skôr než by sa
nazdali, všetky deti z autobusu by sa presunuli
k nim a potom by spoločne celou cestou
vymýšľali dobrodružstvá! A úplne najlepšie
by bolo, že potom by Abigail mohla všetkých
kamarátov pozvať do ich nového domu, lebo
mama jej sľúbila, že v jej izbe zariadi „Centrálu
dobrodružstiev“.
     Presne takto začne tento nový školský rok.
Abigail to jednoducho vedela.
     „SSSSSS!“ Autobus zastavil na zastávke
a dvere sa otvorili. Abigail sa horlivo usmievala,
očakávala, že sa stretne so svojou novou
kamarátkou.
Ale...
     „Posuň sa, čelenka!“
Do autobusu nastúpil chlapec. Mal tmavé
vlasy, červené tenisky a pozeral sa priamo na
Abigail.
     „Uhni, čelenka!“ zopakoval.
Abigail sa dotkla svojej peknej novej čelenky.

     „Myslíš mňa?“
     „Áno,“ zahundral chlapec a netrpezlivo
prestúpil z nohy na nohu. „Toto je moje miesto.
Ty tu nemáš čo robiť.“
     Abigail sa zrazu trblietavé bodky na peračníku
už nezdali také žiarivé. Najradšej by sa niekam
vyparila. „Ach,“ povedala tichučkým hláskom
a vzala si voje veci. Vtedy počula, ako niekto
zakričal zo zadnej časti autobusu: „Ahoj, Greg!“
     „Ahoj,“ odzdravil nevrlo chlapec a nespúšťal
z Abigail oči. „Pohni si, čelenka.“
     Abigail vstala, hľadala si iné hnedé sedadlo.
Nervózne pozerala na nové tváre, ktoré na
ňu hľadeli. Všetci počuli, čo povedal zlý Greg.
Rozmýšľala, či ju odteraz budú vždy volať
„čelenka“.
     „V autobuse sa nesmie stáť!“ zakričal vodič
školského autobusu cez reproduktor.
     Abigail si čo najrýchlejšie vybrala sedadlo
a klesla doň.
     BUM. Svoju čelenku hodila na prázdne
sedadlo. Najradšej by ju odhodila do koša.
     V to ráno sa jej čelenka zdala ako tá najlepšia
časť jej nového oblečenia do školy. Bola veľmi
veľká, trblietavá a mala všetky jej obľúbené
farby: žltú, oranžovú, modrú a fialovú. Mama
navyše povedala, že čelenka má zvnútra
gumenú časť, ktorá jej bude dobre držať na
vlasoch a nespadne jej. Takže toľko k tomu.
Milovala čelenky, ale nikdy jej nezostali vo
vlasoch na svojom mieste!
     Nakoniec, nebola to len čelenka. Abigail si
spomenula, ako sa všetky veci zrazu menili,
nič nezostalo rovnaké. Jej nový dom bol väčší
ako starý, ktorý sa nachádzal na opačnom
konci mesta, a vôbec jej nepripadal ako
domov. Tešila sa, že si v novej škole rýchlo
nájde nových kamarátov, no teraz sedela
v autobuse sama. Počula ostatných, ako sa
zhovárajú bez nej, a zrazu sa cítila neistá.
     Otec všetkým novým zmenám hovoril „Veľký
začiatok“, akoby to malo byť nejaké veľké
dobrodružstvo. Ak by to tak bolo, veľmi by sa
jej to páčilo. Abigail milovala dobrodružstvá!
Ale teraz premýšľala nad tým, či nemala
pravdu jej mama, ktorá tieto zmeny nazývala
„Veľký neporiadok“.
     V jednom sa jej rodičia zhodli: všetci budú
potrebovať milosť, aby zvládli prejsť toľkými
zmenami. Abigail si nebola istá, čo je to
milosť, ale usúdila, že jej potrebuje veľa.
     Autobus zastavil na ďalšej zastávke. Abigail
pozrela z okna a uvidela veľkú sivú budovu.
Nad dverami bol veľký nápis Základná škola
Corolla.

     ACH JAJ. Tu ju nečaká žiadne
dobrodružstvo – len nuda a samota! Abigail
by sa najradšej vrátila do svojej starej izby, do
svojho starého domu, aby práve teraz bola na
ceste do starej školy, kde mala veľa kamarátov.
Nové, nové, nové, pomyslela si, ale tentoraz
tieto slová nezneli vzrušujúco, ale desivo.
      Abigail vystúpila z autobusu a kráčala spolu
s ostatnými k škole.
     Aspoň moja učiteľka by mohla byť milá,
pomyslela si. A prosím ťa, Bože, aby ten chlapec
Greg nebol v mojej triede!

Knihu si môžete objednať tu: https://www.ver.sk/produkt/1100082843/abigail-a-velky-zaciatok a dočítať do konca. Príjemné, povzbudivé a zábavné čítanie.