Magazín
Dobrý zvyk, ktorý bude mať veľký vplyv na vaše manželstvo
09.12.2020 4 minúty na prečítanie
Napísala: Susan Alexander Yates
Bol daždivý deň po prebdenej noci pri deťoch. Schúlila som sa na pohovku s rannou šálkou kávy, čítala som si Bibliu a modlila sa. Snažila som sa dostať do lepšej nálady skôr, než po dome začne pobehovať desať malých nožičiek.
Moje mozgové bunky sa pomaly prebúdzali. Začala som myslieť na svoju biedu a na môjho manžela. Myšlienky sa vynárali z mojej mysle ako z rannej hmly.
Rada by som vedela, či si uvedomuje, ako sa cítim, aký ťažký je pre mňa život doma pri deťoch.
Minulý týždeň som ho poprosila, aby opravil niekoľko vecí, ale
stále zostali pokazené.
Len jediný krát som si želala, aby sa ponúkol, že uloží deti a
urobí domáce práce bez toho, aby som ho musela žiadať.
Navrhla som mu niečo, čo by mu mohlo pomôcť v jeho práci, v
kancelárii, ale povedal, že to nie je dobrý nápad.
Zaujímalo by ma, či oceňuje moju každodennú starostlivosť o
deti, hoci sa pritom cítim, akoby som urobila nič… a… a…
Keď som tak sedela na „párty vlastnej sebaľútosti“, napadlo ma: „Susan, čo ak by ti povedal:
Miláčik, pracuješ tak veľa, uznávam, že je to pre teba ťažké
aj preto, lebo sa sa ti práca doma zdá tak prízemná.
Čo
keby
by opravil tie pokazené veci.
Čo ak by raz prišiel domov a povedal: Urobím večeru a postarám
sa o domácnosť, urob si prestávku.“
A keby mi povedal: Mimochodom, ten návrh čo si mi dala do práce
som si nechal prejsť hlavou a bolo to veľmi dobré.
Čo by bolo potom?
Uvedomila som si, že ak by sa to stalo, veľmi rýchlo by som našla ďalšiu vec, ktorá ma nepotešila.
Spadla som do pasce. Hľadám, hľadám a hľadám veci, ktoré môj
manžel robí, alebo nerobí. Téma, ktorá sa neustále opakuje v
mojej mysli.
Uvedomila som si, že som sa stala manželkou, ktorá sa stále
niečoho dožaduje. Stal sa zo mňa človek, ktorému nič nestačí.
Je jedno, čo urobil, vždy som dokázala vymyslieť niečo ďalšie,
čo by som chcela. Neexistoval spôsob, ako by ma uspokojil.
S manželkou, ktorej nič nestačí a pre ktorú nie je nič dosť dobré, asi nie je príliš veľká radosť žiť.
No ja som predsa túžila po živote v radosti.
Ovplyvnite svoje manželstvo týmto každodenným zvykom
„Prosím Pane, zmeň moje srdce. Daj, aby som bola vďačná aby som prestala kritizovať. Pripomeň mi veci, ktoré si mám na svojom manželovi vážiť.“
Začala som nahlas hovoriť veci, za ktoré som bola manželovi vďačná. Vstával skoršie, aby sa modlil za deti a za mňa. Je bezúhonný. Je vyrovnaný. Je spoľahlivý. Má sebadisciplínu; dokáže robiť veci, ktoré robieva nerád.
V ten deň som objavila niečo, čo som začala nazývať „vitamín pre manželstvo.“ Nie, nie je dokonalý, ale ani jeho žena nie je. Áno, stále obaja dokážeme sklamať, stále prosíme o odpustenie a stále začíname odznova.
V manželstve ide o to, že je to celoživotný proces spoločného rastu a ostrenie železa.
Na tejto strane neba to nikdy nebude celkom dokonalé. No Boh má
väčší záujem na tom, aby sme sa v tomto procese niečo naučili
ako na tom, aby sme dokázali všetko zistiť a vyriešiť.
Aj po 50 rokoch
manželstva som stále lenivá a upadám do tej istej pasce, kde mi
nič nie je dosť dobré. Stále potrebujem denný zvyk – vitamín
pre manželstvo – ktorý moje manželstvo veľmi ovplyvňuje.
Dnes sa viac modlím
za to, aby som si nerobila ťažkú hlavu z malých vecí. Tiež sa
modlím za to, aby sme sa viac spolu smiali na hlúpych veciach,
ktoré často obaja robíme.
Dnes, po všetkých tých spoločne prežitých rokoch si stále viac vážime, že máme jeden druhého. Boh je dobrý a používa nás na to, aby sme vzájomne jeden druhému ostrili hrany. (Prísl 27,17)
Čo ďalšie ťa chytí za srdce?
Ver.sk. Je to vec srdca.