Krása pokorného srdca

Lisa Jacobson 28.06.2022 8 minút na prečítanie

     Pokorné srdce vám pomôže utíšiť úzkosti a nájsť pokoj v Ježišovi. Koľkokrát za posledné mesiace, odkedy na nás doľahla táto celosvetová náročná výzva a obavy spojené s covidom, ste pocítili v srdci úzkosť, hnev, strach a museli s týmito pocitmi bojovať? Alebo ste na to všetko dokázali reagovať s pokojným srdcom, plným istoty a dôvery, že Pán stojí pri kormidle uprostred tejto búrky a vy môžete pokojne ďalej viesť vaše každodenné životy? Som si istá, že väčšina z vás odpovedala na moju otázku nejako takto: „Nuž...keď to všetko prepuklo, bola som vystrašená, nahnevaná, plná úzkostí. No Pán mi postupne pomohol nájsť pokoj uprostred toho všetkého. Začala som mu dôverovať v otázkach zdravia, financií aj ďalších vecí.“ Alebo ste si možno povedali, že boli časy, keď ste zažívali pokoj, a inokedy zase úzkosti a strach...

Boh sa najviac zaujíma o naše srdce   

     Sme Kristovi učeníci a mali by sme sa mu pripodobňovať  v každom ohľade, teda aj v pokore, ktorú si tak často mylne vysvetľujeme. To, ako reagujeme na vonkajšie okolnosti života, je len výsledkom toho, čo sa ukrýva v našom vnútri. Každá situácia, ktorú nám Pán prináša do cesty, je pre nás príležitosť, aby sme zareagovali správne a posilnili tak v našich srdciach to dobré. Na našom správaní veľmi záleží! V našom konaní sa máme usilovať o svätosť, tá však dokáže vyvierať iba z pokorného srdca.

     Pripomeňme si tu slová z 1. Petrovho listu 3,1-6: „Podobne ženy nech sa podriaďujú svojim mužom, aby aj tých, čo neveria slovu, bez slova získal život ich žien, keď uvidia váš čistý život v bázni. Vaša ozdoba nech nie je vonkajšia: zapletené vlasy, navešané zlato, preobliekanie šiat, ale človek skrytý v srdci a čo je neporušiteľné: tichý a pokojný duch; to je vzácne pred Bohom. Tak sa kedysi ozdobovali aj sväté ženy, ktoré dúfali v Boha a podriaďovali sa svojim mužom; ako Sára poslúchala Abraháma a volala ho pánom. Vy ste jej dcérami, ak robíte dobré a nebojíte sa nijakého zastrašovania.“

Boh považuje skromné a tiché srdce za tak vzácne ako je Kristova krv!

     Všimli ste si ten dôraz, aký Boh prikladá skromnému srdcu? Peter vo svojom liste zdôrazňuje, aká vzácna je Ježišova krv, a používa tu presne to isté slovo – Boh považuje skromné a tiché srdce za tak vzácne ako je Kristova krv! A nielen to, On vidí do našich sŕdc, sú pre neho veľmi dôležité! Tiež hovorí, že pokorné srdce nám dáva nehynúcu krásu. A my všetky chceme byť krásne, nie?

Čo je to vlastne pokora?

     Čo vám príde ako prvé na myseľ, keď sa povie „pokorný“? Zakríknutý? Poddajný? Spomalený? No nič nemôže byť vzdialenejšie od reality ako to, že pokora je opakom sily! „Pokora a miernosť sa neprejavuje len vo vonkajšom správaní človeka, ani v jeho vzťahoch k blížnym, ani v jeho prirodzených dispozíciách, je to skôr milosť vložená do duše a jej prejavy sú predovšetkým a hlavne voči Bohu. Je to postoj ducha, v ktorom prijímame Božie konanie v našom živote a považujeme ho za dobré, nespochybňujeme ho ani sa mu nebránime... Stav mysle a srdca, ktorý svoju jemnosť neprejavuje v slabosti, ale v sile. Je to cnosť, ktorá sa rodí zo sily a charakteru."[1] Pokora je stav mysle a srdca. Pestujeme ju v sebe prostredníctvom  Božej milosti, ktorá nás posilňuje. Túto milosť vkladá do našich sŕdc Pán. Navonok sa môže zdať, že som prirodzene pokojný a jemný človek, ale nemusí to znamenať, že mám prirodzene tiché a pokorné srdce, ktoré prijíma všetko, čo mi Boh do života prináša. Boh vo mne musí spôsobiť túto milosť, rovnako ako v komkoľvek inom! (A aj keď by sa mohlo zdať, že niektorí ľudia vďaka svojmu charakteru, či vrodeným vlastnostiam ľahšie naučia byť pokorní, je to cesta, ktorú bez Boha a jeho milosti sami nezvládneme.) 

     Na vysokej škole som sa venovala štúdiu Božieho slova v gréčtine, konkrétne 1. Petrovmu listu, kde v 3. kapitole hovorí o potrebe tichého a mierneho srdca. Na okraj stránky som si poznačila tieto dve definície: Tichý - pokoj vychádzajúci z vnútra, ktorý neruší ostatných. Mierny, nerušivý. Mierny - postoj ducha, v ktorom prijímame Božie konanie ako dobré a nespochybňujeme ho ani mu neodporujeme. Tieto dve definície v sebe tiež zahŕňajú  ovládanie vášní. Sebakontrolu, sebaovládanie. My ľudia nie sme od prírody tichí a mierni  v tom zmysle, ako to definuje Boh. Toto je veľmi dôležité, pretože to znamená, že pokorné srdce je potrebné pestovať. 

     Peter sa vo svojom 1. Liste obracia na vyhnancov, ktorí trpia prenasledovaním a inými ťažkosťami.  Vo svojom liste  hovorí aj k ženám o ich podriadenosti. Plne si uvedomuje, že existujú manželia, ktorí robia kompromisy, bojujú zmietaní vonkajším tlakom života, ktorý je zo dňa na deň ťažší, alebo sa priamo búria proti Pánovi. Vedel, že to, k čomu tieto ženy vyzýva, nie je jednoduché. 

Sväté ženy majú nádej v Bohu

No takisto vedel, že ak si budú pestovať pokojné srdcia, ktoré sa nenechajú strhnúť žiadnymi vonkajšími okolnosťami, dokážu sa správať úctivo a čisto, ako to od nich požaduje.  Vysvetľuje, že takto „sväté ženy prejavujú svoju nádej v Bohu“. Pritom grécke slovo pre nádej, ktoré tu používa, znamená "očakávať s túžbou a nádejou, dôverovať - alebo mať dôveru. Inými slovami, sväté ženy mali veľmi pevnú a oduševnenú vieru v Boha. Boh videl ich srdcia, túžby a okolnosti, v ktorých sa nachádzali (čo samo o sebe je veľké!), a ony verili v to, kým je a čo dokáže urobiť. Pociťovali voči Bohu vieru aj bázeň väčšiu než voči čomukoľvek inému. Ich bázeň pred Bohom bola väčšia ako strach, ktorý pociťovali z reálnych vecí – napríklad ak sa ich manželia správali nepredvídateľne.

     Preto je tiché a mierne srdce Bohu také vzácne. Môžeme si zvoliť (pretože to JE voľba), že sa budeme báť najrôznejších vecí. No keď sa rozhodneme mať bázeň voči Bohu, On to ocení. A bázeň pred Bohom nám umožňuje posilňovať svoje sebaovládanie, ktoré si pokora vyžaduje. Pouvažujte nad tým znovu: ak toho boli schopné tie sväté ženy, o ktorých sa zmieňuje Peter, a pritom ani nemali Ducha Svätého, o čo viac sme toho schopné my, ktoré, máme Ducha a silu z Ježišovho vzkriesenia. 

     Takže, keby som mala napísať svoju vlastnú definíciu pokory, bolo by to niečo ako: „jemné, pokojné srdce, vedené pevným putom a dôverou v Boha“. 

Ako sa dá pestovať pokora? 

     Najdôležitejším aspektom pri pestovaní pokorného srdca je neustále hľadať Pána. Musíme byť každý deň s Jeho slovom. Stávame sa tým, k čomu vzhliadame, a ak nebudeme hľadieť na Krista, určite sa budeme pozerať na niekoho iného, alebo niečo iné. On je naším vzorom. Pokorné srdce nikdy nedosiahneme našimi vlastnými silami, no rastúca túžba nám pomáha dosiahnuť ho. Matthew Henry povedal, že by sme sa mali "modliť k Bohu, aby v nás svojím Duchom spôsobil túto výnimočnú milosť mať mierneho a tichého ducha"[2]. Takisto musíme prijať, že Boh dopúšťa na našej ceste životom utrpenie, aby nám pomohol rásť v miernosti. Veľmi sa mi páči definícia utrpenia Elisabeth Elliotovej: „mať to, čo nechcete, a chcieť to, čo nemáte." To v podstate zahŕňa všetky formy utrpenia! 

     Podľa Petra má naše utrpenie minimálne päť významov:

- odstrániť z nás hriech (1 Petrov 4,1).

- pripodobniť nás Kristovi (1 Petrov 2,21; 3,16)

- aby sme sa stali na ňom závislejší (1 Petrov 4,19)

- pomôcť nám viac si ceniť Krista (1 Petrov 4,19)

- aby skúšal našu vieru a hojne dával zo svojho srdca (1 Petrova 5,10)

Paradox zakúšania straty je, že ak nebudeme bojovať proti skúške, ktorú nám Pán dáva, budeme mať možnosť získať veľmi veľa. To by malo pomôcť našej viere rásť. Ak nikdy nezažijeme utrpenie, naša viera bude slabá! Keď pochopíme význam utrpenia, naplní nás to túžbou mať pokorné srdce. A posilní nás to, aby sme dokázali znášať akéhokoľvek utrpenie, ktorému čelíme, namiesto toho, aby sme ho odmietali, vyhýbali sa mu, boli z neho rozhorčení. Nesmierne dôležitou súčasťou budovania pokorného srdca je krst ohňom – skúsenosti z reálneho života, ktoré posilňujú a trénujú naše svaly. A napokon by sme mali, ako hovorí Matthew Henry, "často ľutovať svoju hriešnu vášeň a obnovovať zmluvu proti nej"[3].

   Buďme teda ženami, ktoré prosia Boha, aby v nás pôsobil túto "úžasnú milosť miernosti".

   Všetky bojujeme s rôznymi pokušeniami a s nedostatkom pokory. Kresťanský život je životom pravidelného pokánia, ktoré nemá byť jednorázovou záležitosťou. To nám pomáha aby sme zmýšľali triezvo a boli aj pokorné.

     Buďme teda ženami, ktoré prosia Boha, aby v nás pôsobil túto "úžasnú milosť miernosti". To sa však nestane cez noc. Bude to chcieť nejaký čas, vlastne to bude chcieť celý život. A ak sa v živote budeme snažiť o pokoru, budeme v nej rásť. My v pokore budeme rásť, ako ju budeme praktizovať. Naše svaly budú pevnieť, aj vtedy, keď budeme robiť chyby.

[1] Hebrew-Greek Study Bible, Spiros Zodhiates

[2] Henry, Matthew. The Quest for Gentleness and Meekness of Heart.

[3] Henry, Matthew. The Quest for Gentleness and Meekness of Heart

The Beauty of a Meek Heart - Club31Women