Máme myseľ Kristovu

Alexandra Tinková 17.07.2025 5 minút na prečítanie

"Lebo nech je také zmýšľanie vo vás, aké bolo aj v Kristu Ježišovi." Fil 2, 5

     PRIAM SKOKOVÁ ZMENA sa mi stala, keď som vypočula upozornenie Ducha, že moja myseľ je „tá issue“, to bojisko, kde sa Zlý „vydováděl“ najviac, ktorú treba najviac zreparovať, zmeniť, vyčistiť, zotaviť, posilniť... Áno, veľa práce môžeme mať aj s emóciami, no tie takisto veľmi úzko súvisia s našou mysľou a presvedčeniami. Bolestivé pocity nám môžu často zostávať z hlbokých traumatických udalostí, no aj ich uzdravenie úzko súvisí s tým, aký background sa nachádza v našej mysli, ako sa dokážeme postaviť k spracovaniu traumy a priviesť ju až k uzdraveniu....

     Naša myseľ a jej obsah ovplyvňuje prakticky všetko. Náš postoj, naladenie, náš emočný stav, naše mentálne aj fyzické zdravie, naše rozhodnutia, slová, činy, vzťahy, pocity radosti, odvahy, pokoja. Keď máme myseľ plnú presvedčení negativizmu, porazenectva, úzkosti, starostenia, pochybností, zlých koncov, menejcennosti, sebaodsudzovania, sebapodceňovania, hanby, viny, otroctva a sirotstva, inak nemôže vyzerať ani náš deň a život.

    „Pane, tu je moja myseľ!" 

     Keď ma Duch na to viackrát upozornil - že potrebujem ešte stále dočisťovať a upokojovať svoju myseľ (ktorej stav má vplyv dokonca aj na zmeny v mozgu! – dlhodobé negatívne myšlienky ho dokážu poškodzovať, a naopak, cesta k Božej pravde, plnej pokoja a nádeje mu prináša regeneráciu), urobila som raz ráno, keď som veru veľa pokoja necítila, jednu bláznivú vec. Všetko ostatné, čo ma čakalo v ten deň som odložila, dala som si v predstavách „stretko“ s Pánom na mojom obľúbenom zákutí na brehu Dubrovníka (kde som pár mesiacov žila) a jednoducho som Mu v tej slabosti a splíne povedala –

„Pane, tu je moja myseľ! Dotkni sa jej! Dotýkaj sa jej celý deň, nech všetky moje myšlienky a úvahy sú Tvoje! Dotkni sa všetkej nerovnováhy v mozgu, dotkni sa mojich úzkostí, slabosti, únavy, negativizmu, vyváž to svojou pravdou, svetlom, pokojom... Chcem Tvoje myšlienky, nie moje!“

Chvíľočku som si ešte posedela tam na brehu mora, v mori Jeho lásky, milosti a vernosti. A vrátila som sa ku každodenným povinnostiam.... Asi nikdy dovtedy som nezažila taký náhly „shift“ v zmene svojho naladenia! Bola som naozaj obmytá morom pokoja a lásky, čo ovplyvňovalo každý môj ďalší krok, rozhodnutie, myšlienku, ktoré ma v ten deň čakali... Jednoducho som sa ku všetkému stavala s Božou perspektívou.

Máme autoritu prevziať si Jeho pokoj do našej mysle

Môžeme to! Mať Božiu perspektívu, pozerať sa Jeho očami! Máme myseľ Kristovu, Jeho Duch je v nás. Sme Jeho predĺžením. Pochádzame z Neho, máme Jeho odtlačok, podstatu.
Prečo teda nemať Jeho myseľ, Jeho myslenie? ... Vtedy som prelomovo pochopila dve hlavné veci:

1. Moja myseľ vie byť ten najčastejší zádrh, ktorý už od rána dokáže byť prekážkou rozbehu dňa, pokoja a radosti v ňom, efektívnych, dobrých, kreatívnych, produktívnych, ale aj láskyplných, spravodlivých, Božích riešení. Na ňu sa treba upriamiť v prvom rade, aby veci v živote bežali tak, ako majú.

2. Upriamiť sa na ňu, skorigovať, upokojiť a posilniť sa ju dá okrem toho, že ju napĺňame Božím Slovom aj tak, že ju jednoducho napĺňame Božou prítomnosťou!

... Ja milujem Božie Slovo, je mojím chlebom a zachránilo ma miliónkrát. Ale zároveň nemám náboženskú predstavu, že Boh nám zhora len narýchlo zhodil sem dole Knihu Kníh, a odvtedy už nemá na nás čas, záujem, nijako inak s nami nehovorí, nedotýka sa nás, nestará sa... Chvála Pánu, uverila som a zažila som x-krát na vlastnej koži, že Jeho prítomnosť ma obklopuje, je v mojom živote, môžem ju pociťovať vo svojom srdci, sýtiť sa ňou (na brehu mora v predstavách), okamžite ju môžem vziať ako liek, sirup, pilulku, infúziu! Božiu pravdu môžeme dýchať, spočívať v nej, nechať sa ňou ožarovať!

Také svedectvo som počula nedávno. Jeden človek jednoducho vošiel do rozjímania v Božej prítomnosti, nič špeciálne nerobil, iba sa celkom upokojil, v predstave mal vedľa seba Ježiša a nechal Jeho svetlo ožarovať celú svoju bytosť. Hoci to neplánoval, sedel tak hodinu a štvrť. Po tejto liečebnej „ožarovacej“ procedúre sa ukázalo, že z tela mu zmizol nádor... Takýto je náš Boh!

     Ešte raz, vďaka Mu, že sa mi dal poznať ako živý, osobný, nadprirodzený a zároveň praktický Boh, prítomný v mojom živote, mysli, so mnou stále spojený, ktorého lásku, pravdu a pokoj môžem aplikovať do svojho života! Na svoju myseľ. Na choroby. Na kašeľ. Na nepokoj. Na smútok. Jeho duch je v nás. Sme toho istého ducha. Dal nám právo a autoritu. Konať Jeho veci. Božie veci. Prevziať si Jeho pokoj do našej mysle. Prevziať si Jeho uzdravenie. Prevziať si Jeho múdrosť. Odvahu. A kráčať v tom. Najlepšie – hneď ráno ako prvá vec, ktorú urobíte. Nemusí to byť hodina a štvrť. Stačí päť minút Jeho prítomnosti, Jeho svetla. A dejú sa zázraky. Veríte tomu? Ja áno!

Ak vás články našej Sašky zaujali, povzbudili, inšpirovali, môžete si viac takýchto kúskov s úprimným osobným vkladom, prečítať na jej webe: https://www.akosarodiamotyle.sk/ .