Prečítaj si z knihy: Michol

Magazín Ver.sk 27.03.2026 4 minúty na prečítanie

5

Michol stála pri drevenom stole v palácovej kuchyni, ruky vtlačené do mäkkého pšeničného cesta, ktoré najskôr miesila a potom ho naťahovala do tenkého oválu. Na druhej strane priestrannej miestnosti kuchárka Marta miešala nad ohňom lepkavú zmes z medu a hrozienok. Ostatné slúžky miešali datle s maslom a škoricou. Zmes potom natrú na cesto a zrolujú.

Michol málokedy pomáhala s domácimi prácami. Aj dnes pracovala len preto, aby sa rozptýlila, bola to nevyhnutnosť. Medové
koláče a hrozienkové pečivo budú podávať na hostine víťazstva a následnej zásnubnej ceremónii. Nedokázala prehltnúť toto zasnúbenie, nechcela to vidieť.

Ako sa mohla stať táto katastrofa? Pred tromi dňami prišla správa z boja. Vojna sa konečne skončila a toho, kto zabil obra, si mali uctiť na veľkej oslave víťazstva. Ako je možné, že obra zabil Dávid? Veď ani nebol členom armády.
Michol ďalej pracovala s cestom. Odtrhla z neho malý kus, a tak silno doň zatlačila päsťou pravej ruky, až sa cesto posunulo do stredu stola a ona takmer stratila rovnováhu. V ceste zostala príliš veľká diera a bolo príliš tenké na to, aby sa doň mohla zabaliť plnka z datlí. 

„To je zlé!“ Michol zobrala cesto zo stola a znovu z neho vytvarovala guľu, do ktorej otlačila päsť. Merob sa nemôže vydať za Dávida. Nikdy!
„Máš problémy, sestrička?“ Michol počula povýšenecký tón Merob, až ju pichlo v ušiach.
„Nič, čo by som sama nezvládla.“ Michol sa vyhla očnému kontaktu, pohľad upierala na cesto a znovu ho začala miesiť.
Merob sa prechádzala po širokej kuchyni s nadhľadom a autoritou, potom sa usadila na stoličku oproti Michol.
„Nie je to vzrušujúce?“
Michol na sebe cítila skúmavý pohľad Merob a priala si, aby sa jej sestra prepadla pod zem.
„Čo by malo byť vzrušujúce?“ Michol vrazila päsť opäť do cesta, na sekundu sa pozrela na sestru a potom sa vrátila k práci.
„Svadba, samozrejme! O čom inom by som mala hovoriť?“
Michol uhladila cesto a pokrčila plecami, ignorovala podráždenie v Merobinom tóne.
„Vravela som ti, že o Dávidovi sa hovorí, že je statočný aj talentovaný. Vieš si predstaviť, že by si žila s takým mužom? A je taký pekný! Nemôžem uveriť, že práve on zabil obra! Otec mi sľúbil svojho najlepšieho bojovníka. Len som nečakala, že skončím s niekým, kto sa mi bude tak veľmi páčiť.“
Áno, ale miluješ ho? pomyslela si Michol a stisla čeľusť, pohľad upierala na cesto. Merob si nezaslúžila muža, ako bol Dávid. Nedokáže milovať muža s takým postavením.
„Áno, no svadba sa ešte nekonala.“ Michol natiahla ruku k datľovej zmesi, ktorú chcela vložiť do stredu cesta.
„Čo si tým chcela povedať?“
Michol pocítila, ako ju Merob prepichla pohľadom, a tak zodvihla hlavu, aby pozrela na sestru. „Presne to, čo som aj povedala. Koľkokrát za posledný rok ti otec sľúbil, že ti nájde manžela, a potom to znovu odložil? Hovorím len to, aby si veľmi nepočítala, že sa vydáš za Dávida, kým sa za neho skutočne nevydáš.“

Merob zostala veľmi prekvapená, čo Michol príjemne potešilo na duši. Keby len mala tentoraz pravdu. No otec už vybral konkrétneho muža. Nebolo veľmi pravdepodobné, že by svoje verejné slovo odvolal.
Michol potiahla drevenú lyžicu po vnútornej strane hlinenej misky, nabrala poslednú datľovú zmes a dala ju na cesto.
„Žiarliš, Michol?“ Merob sa naklonila k stolu, pozrela na Michol zúženými očami. „Žiarliš, však? Som si istá, že si želáš len to, aby otec zmenil názor. Myslíš si, že sa môžeš vydať skôr ako ja, je to tak? Alebo chceš Dávida?“ Potom svoje veľké oči otvorila do-
široka. „Ach, dotkla som sa tvojho citlivého miesta. Prepána, ako sa červenáš, sestrička.“
„Nežiarlim.“ Michol sa zahľadela na Merob. „A ak chceš Dávida tak veľmi, môžeš ho mať! Len by si si mala uvedomiť, že otec
možno nedodrží slovo, to je všetko.“
Merob sa posadila a poklepávala prstami. „Myslím, že klameš, Michol. Myslím, že by si sa mala obávať len o seba.“
Michol sa donútila nepozrieť na sestru. „Neviem, o čom hovoríš. Som príliš mladá na to, aby som sa vydala – aspoň podľa toho,
čo hovorí otec. Okrem toho, páči sa mi niekto iný.“
Merob skúmala svoje nechty, potom sa pozrela na sestru. „Naozaj?“
„Naozaj.“
„Kto je to?“
„Do toho ťa nič nie je.“
Michol nerada klamala, ale nechcela dať Merob za pravdu. Nech jej Boh odpustí, ale musí nájsť spôsob, ako zastaviť zásnuby Merob s Dávidom. Merob sa ladným pohybom zdvihla a uhladila si červeno-žlté ľanové rúcho. Naposledy sa prenikavo pozrela na Michol a obrátila sa na odchod. Potom si to zrejme rozmyslela a znova sa na ňu pozrela.
„Ak zistím, že klameš, alebo ak urobíš niečo, čím by si zastavila svadbu, Michol, postarám sa o to, aby ťa otec dal za ženu tvojmu
najväčšiemu nepriateľovi. Nezabudni na to!“

Michol prebehol mráz po chrbte, keď zaniklo klopkanie Merobiných sandálov o kamennú podlahu. Ak chcela svadbu zastaviť, mala by sa snažiť, aby Merob nikdy nezistila, akú úlohu v tom celom zohrala.

Knihu si môžete objednať tu: https://www.ver.sk/vyhladavanie?query=michol&stock=1&stock=1 a dočítať do konca. Pokojné, povzbudivé a inšpiratívne čítanie.