Vyvádzaš ma z mojich hrobov

Vyvádzaš ma z mojich hrobov

Michaela Karabinošová 05.04.2023 4 minúty na prečítanie

     V našom kostole sa počas nedeľných detských svätých omší deje krásna vec: približne v čase čítania evanjelia sa slnko na oblohe dostane do bodu, kedy jasne zasvieti cez okno nad oltárom priamo mne do očí. Vždy ma to pošteklí a rozosmeje. 

      Dnes sedím v lavici, počúvam Matúšove pašie Kvetnej nedele a čakám. Čakám na „moje“ slnko, kedy ma opäť objíme mäkkosťou a istotou. Dnes by sa mi to fakt zišlo. A ono nikde. Je zamračené, a dokonca sa aj rozpršalo. Namiesto nádeje a lásky blížiaceho sa veľkonočného rána ma začína do seba vťahovať bolesť, hnev a strach apoštola, ktorý utiekol od odsúdeného Ježiša. 

      Už niekoľko rokov sa nad touto vecou zastavujem. Kam išli? Schovávali sa v tmavých zákutiach jeruzalemských uličiek, kým On niesol svoj kríž okolo? Išli hľadať Judáša a uľaviť svojmu strachu a hnevu na ňom? Vrátili sa naspäť do svojho ubytovania, zahasprovali dvere a od hrôzy, čo im zvierala vnútro, ostali úplne paralyzovaní? Zrazu sa začínam pýtať, kto tieto udalosti Matúšovi vlastne neskôr rozpovedal? Veď ani on tam predsa nebol. Všimli ste si niekedy, že hovorí o mŕtvych, čo vstali z hrobov a išli sa prejsť do Jeruzalema? Výborne, už len toto by mi chýbalo.

      Nemám pocit, že svet sa odvtedy veľmi zmenil. Tá krutosť a neláska na mňa akosi v poslednom čase dolieha. Život je príliš desivý na to, aby som si tu ja po svete chodila s radostným srdcom na dlani plným nádejí. Končím, Ježiš, zaliezam. Zatváram dvierka, hasprujem, ukrývam sa do bezpečia mojej osobnej jaskyne a privaľujem kameň. Veď sa na to, tento svet, len pozri: včera som dostala pri pokladni v supermarkete mierny panický záchvat, keď mi oznámili, koľko stojí týždenný nákup pre našu mini-rodinu. Dôchodca v lekárni to už zjavne neustál a vylial si svoje rozhorčenie na chuderke mladej farmaceutke. Pani v električke sa nahlas a veľmi nevyberane začala vyjadrovať o „tých extrémistoch“ po tom, čo sa vedľa nej postavilo dievča so šatkou na hlave. (A aby ste vedeli, to „oni“ môžu za všetko.) Kde sa to v nás len berie? Ach, Láska, prečo si tak málo milovaná?

s Tvojím plášťom na pleciach mám silu vyjsť aj ja zo svojho hrobu s vedomím, že žiadna bolesť neostáva nevidená, Tebou neprecítená

      A zrazu Ťa mám pred očami. V červenom plášti, s monoklami a podliatinami, roztrhaným a krvácajúcim telom, príšernou a už na pohľad bolestivou korunou na hlave. Mysľou mi prebleskne, že ten, kto Ti ju tam dal, ju musel ešte aj poriadne pritlačiť. A príde mi zle. Spopod tej dokonale neposlušnej kučery, čo Ti padá do čela a z ktorej mi pravidelne v bruchu tancujú motýle, teraz stečie pramienok horúcej červenej krvi. Tá farba až kričí, dvíha mi žalúdok. V očiach ma štípu slzy a v srdci páli hnev na tých, čo Ti toto spravili.

      Pozriem sa do tých Tvojich nekonečných očí a chrbtom mi prebehne mráz. Veď to ja. Aj ja mám vinu na tom, že si toto zniesol.  A práve preto, že som mlčala. Že som dovolila zlu, bolesti a beznádeji vylievať sa voľne po svete a nezasvietila som doňho svetlom.

      Odopínaš si plášť a prehadzuješ mi ho cez plecia. V tichom porozumení našich pohľadov nemo prikývnem a vydýchnem. Studená látka mi padá na plecia a ja mám pocit, akoby som si obliekla brnenie. Možno nedokážem vyriešiť chudobu vo svete, stúpajúce ceny, vojny či nenávisť kričiacu z každej obrazovky. Ale s Tvojím plášťom na pleciach mám silu vyjsť aj ja zo svojho hrobu s vedomím, že žiadna bolesť neostáva nevidená, Tebou neprecítená. 

Pohladíš ma po líci, chytíš za ruku a ťaháš naspäť do svetla. Hovoríš mi, že na tomto svete sa kosti budú stále lámať, až do konca vekov, a naše srdcia s nimi. Ale Ty budeš stáť vedľa mňa a utierať moje aj Tvoje slzy. 

      Zapriem sa rukou do kameňa hrobu, v ktorom som pochovala svoje srdce v snahe ochrániť ho. Ty sa zaprieš vedľa mňa a nepoddajný kameň začne pukať. Zaumienim si, že nabudúce už neostanem zbabelo ticho. Veď aj keď je zamračené, Slnko môže zasvietiť práve cezo mňa, keď tej slečne v električke pochválim šatku či vyčarujem hrejivý široký úsmev pre mladú farmaceutku v lekárni.


Katalóg

Inšpirácie pre tvoje srdce
v katalógu na stiahnutie.

Katalóg

Ver.sk. Je to vec srdca.

Ver.sk používa cookies

Cookies sú informácie, ktoré ukladáme, aby sme zlepšili váš používateľský zážitok na Ver.sk.

Niektoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie nášho webu. Iné nám pomáhajú zistiť anonymné údaje o návštevnosti nášho webu. A ďalšie slúžia na vykonávanie marketingových kampaní prostredníctvom tretích strán, ako sú napr. Google či Facebook.

Svoju voľbu môžete prispôsobiť v nastaveniach.

Nevyhnutné

Analytické

Marketingové