Magazín
Ako dýchať počas krízy
20.01.2021 3 minúty na prečítanie
Napísala: Sara Hagerty
„Naňho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará.“ (1 Pt 5,7)
Strach sa zakráda pomaly. Začína neutrálnou myšlienkou – nevtieravou. Myšlienkou, ktorú by som určite mala zvážiť, je tak?
V jedno pondelkové ráno, po stíšení v modlitbe – slnko začínalo pomaly svietiť náš dom a ja som rýchlo preletela správy na internete. Zrak mi padol na jeden nadpis, ktorý predpovedal ekonomickú katastrofu. Toto by som si mala prečítať, pomyslela som si. Chcela by som o tom niečo vedieť. Kým som prečítala tri-štvrtiny článku, moja rodina sa začala prebúdzať a ja som spozornela.
Prešlo šesť hodín. Za ten čas som navarila dve jedlá, urobila objednávku potravín, oprala, dva krát som naplnila a vyprázdnila umývačku riadu a v dome zostalo opäť ticho. Ale moje srdce sa neupokojilo rovnako ako dom. Niečo v mojom vnútri hrkotalo. Snažila som sa zistiť, čo nebolo v poriadku.
Strach sa zakráda pomaly.
Častokrát
tie myšlienky vyzerajú ako
múdrosť, ale neskôr vedú ku strachu:
Mala by som si tú škvrnu na krku dať
skontrolovať, mala by som lepšie spravovať financie, zbaviť sa
toho ihriska vzadu na dvore, o ktorom sused povedal, že „je
nebezpečné
pre deti.“
No múdrosť si niekedy mýlime so strachom a to nás mätie. Bez častého spojenia s Bohom, môžeme v takomto zmätku žiť každý deň.
Moje
ráno mohlo vyzerať asi
takto:
Prečítam si nadpis, všimnem si hrču v krku a jemné šklbnutie v prstoch, keď sa náhlivo snažím preklikať článok ... zhlboka sa nadýchnem a poviem: „Ježiš, cítim strach. Budeš ma držať za ruku, keď budem čítať tento článok?“ Očami preletím tri-štvrtiny strany a namiesto toho, aby som hneď začala plniť všetky úlohy dňa, schovám sa v práčovni (jediné tiché miesto v našom plnom dome) a pripomeniem si verš, ktorý som čítala predtým: „Naňho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará.“ (1 Pt 5,7)
A rozprávam sa s Bohom.
Prednesiem
mu všetko, čo
prežívam a potom si nahlas opakujem
jeho Slovo. Trasú
sa mi pri tom ruky a srdce mi bije opreteky. On
sa o vás stará –
tieto slová ma prenikajú a pôsobia na
moje zmysli, ktoré mi nahovárajú, aby som sa postarala o seba
sama. Modlím sa týmito slovami, ale
zároveň si uvedomujem, že tomu naozaj
neverím. Keď si robím plány, čítam a
preposielam texty o kríze, zasievam falošnú vieru, že ak
sa o seba nepostarám sama, nik sa o mňa nepostará.
Modlím
sa s hrčou v krku a modlím sa iba Božím Slovom –
až vtedy sa úzkosť vo mne pomaly uvoľňuje a dovoľuje mi
stretnúť toho, ktorý je najreálnejší v mojom dni (Jeho)… a
vtedy sa niečo mení.
Často
si myslím, že „skladám svoje starosti na Neho“, keď som
disciplinovaná, keď si čítam blog o strachu, alebo pošlem
kamoške sms, aby sa modlila. Avšak, jediný spôsob, ako zažívať
jeho starostlivosť o mňa je, keď:
Sa zastavím.
Keď mu odovzdám svoju úzkosť.
A dovolím jeho Slovu a jeho šepotu, aby sa dotkol toho miesta, kde začína panický strach.
(Vtedy sa niečo v mojom vnútri pohne a môj deň vďaka tomu vyzerá inak.)
Ako začať dýchať počas krízy?: odpojiť sa od strachu, napojiť sa na Boha.
Začať
Božím Slovom:
„Pre nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo svojich modlitbách a prosbách. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.“ Flp 4, 6-7
Vo
svojom živote:
Prehodnoť niekoľko uplynulých dní. Kde vidíš známky úzkosti? (Kedy si vybielila chladničku, strávila viac času na mobile než si plánovala, nakričala na deti alebo na kamarátku?) Vráť sa k tej chvíli a prines svoju úzkosť Bohu. Nikdy nie je neskoro.
Čo ďalšie ťa chytí za srdce?
Ver.sk. Je to vec srdca.
