Prečítaj si z knihy II.: Zmena osudu

Magazín Ver.sk 15.05.2026 6 minút na prečítanie

Pán Hamilton Beckett žmurkol a potom žmurkol znova. Pohľadom zastal na dáme, ktorá spadla na zem presne pri jeho nohách. Jej pád zjavne zapríčinil nešťastný výber šiat a tie sa teraz okolo nej rozprestierali vo vejárovom oblúku.

„Čo si urobil tej dáme, Hamilton?“ vyprskol Zayne, a tým Hamiltona vytrhol z prekvapenia. Uvedomil si, že úbohá žena pravdepodobne potrebuje jeho pomoc, a tak sa k nej sklonil.

„Prepáčte, slečna, ste v poriadku?“

Dáma sa pohla a začala prikyvovať, ale potom stuhla a ticho, no ostro zjojkla.

„Zranili ste sa?“

„Špendlíky,“ zamrmlala dáma s nešťastným výrazom na tvári.

„Prepáčte?“ nerozumel Hamilton.

„Bodli ma špendlíky,“ ticho vysvetľovala Eliza.

„Čo povedala?“ pýtal sa Zayne.

„Myslím... povedala, že ju dopichali špendlíky,“ odpovedal Hamilton a dáma naňho vytreštila nádherné modré oči. „Môžem vám pomôcť postaviť sa?“

Zavrela oči a pokrútila hlavou.

„Zranili ste sa aj inak, slečna? Okrem tých špendlíkov.“

„Sumnerová,“ povedala dáma. „Som slečna Sumnerová a nie, nie som zranená, okrem toho, že utrpela moja pýcha.“

Hamilton potlačil úsmev. „Nuž, slečna Sumnerová, teší ma, že som vás stretol, hoci mi je ľúto týchto nepríjemných okolností. Som pán Hamilton Beckett a toto je môj brat, pán Zayne Beckett.“

„Samozrejme, že ste,“ zašomrala slečna Sumnerová.

Bola to zvláštna odpoveď. Obrátil sa na Zayna a zistil, že jeho brat sa naňho usmieva. Zjavne nemal záujem pomôcť jej.

„Prosím, dovoľte mi, aby som vám pomohol postaviť sa z podlahy, slečna Sumnerová. Skutočne je tu veľmi veľa hostí a trochu sa obávam, že by vás mohli zraniť.“

Slečna Sumnerová si začala mrmlať popod nos niečo nezrozumiteľné.

„Myslíš si, že je opitá?“ spýtal sa Zayne.

Slečna prestala rozprávať a doširoka otvorenými očami blysla po Zaynovi.

„Týmto ničomu nepomôžeš,“ povedal Hamilton, hoci tiež veľmi rýchlo prichádzal k rovnakému záveru. Nikdy sa nezaoberal opitou ženou na večierku a, úprimne povedané, netušil, čo by mal urobiť. „Postavím vás na nohy.“

„Radšej by som zostala tu.“

Zdalo sa, že je naozaj opitá a navyše aj tvrdohlavá.

„Nemyslím si, že je to dobrý nápad, pretože o chvíľu sa bude podávať večera,“ povedal.

Slečna Sumnerová si dramaticky povzdychla, jej tvár nabrala odtieň bordovej, ktorý zaujímavo kontrastoval s farbou jej šiat.

„Zo šiat mi vypadli špendlíky. Obávam sa, že ak ma zdvihnete, šaty zostanú pozadu.“

Možno sa mýlil, pokiaľ išlo o to, či bola opitá, pretože slová, ktoré práve povedala, boli triezve, výstižné a veľmi veľavravné.

„Tak potom to nemôžeme spraviť,“ povedal napokon a uľavilo sa mu, keď uvidel, ako sa pár dámskych topánok objavil vedľa hlavy slečny Sumnerovej. Pozrel hore a zistil, že pani Watsonová na nich zvrchu pozerá.

„Slečna Sumnerová, môžem sa opýtať, prečo sa vyvaľujete na podlahe?“ spýtala sa pani Watsonová.

Slečna Sumnerová vyslovila niečo, čo znelo ako „to by malo byť jasné“, a potom zdvihla hlavu.

„Pani Watsonová, naozaj musíte pochváliť svoj personál. Toto poschodie je pozoruhodne čisté.“

Hamilton sa začal dusiť smiechom, postavil sa a usmial sa na pani Watsonovú.

„Myslím, že slečna Sumnerová zakopla o lem šiat a momentálne ju trápi nešťastná dilema,“ stíšil hlas. „Obáva sa, že ak sa postaví, spadnú jej šaty, pretože sa jej uvoľnili špendlíky.“

„Ach... drahá,“ povedala pani Watsonová a pozrela na slečnu Sumnerovú. „Možno by bolo najlepšie zistiť, či si môžete najprv sadnúť bez nejakých následkov, a až potom sa pokúste postaviť na nohy.“

Slečna Sumnerová krátko prikývla a pomaly sa posadila. Zrazu sa strhla a vytiahla ďalší špendlík z výstrihu svojich šiat. Hamilton potlačil úsmev, keď dáma potom pokojne zastrčila špendlík späť do živôtika na šatách, akoby vypadávanie špendlíkov zo šiat bolo bežnou záležitosťou.

Ešte viac ho pobavilo, keď začala niečo hľadať pod objemnými sukňami. Nakoniec vytiahla obité okuliare, nasadila si ich a zažmurkala.

„Ach, pán Beckett, som rád, že ste dnes mohli prísť,“ ozval sa za ním dobrosrdečný hlas a upútal jeho pozornosť.

Hamilton sa otočil a spoznal pána Watsona, ktorý prichádzal k nemu. Žiaril, teda až dovtedy, kým nepresunul pohľad na slečnu Sumnerovú.

„Slečna Sumnerová, čo tu robíte a prečo ste na zemi?“

Hamilton si všimol stopu niečoho, čo by sa dalo opísať ako znepokojenie na tvári slečny Sumnerovej, čo bolo dosť nezvyčajné vzhľadom na to, že pán Watson bol známy ako sympatický človek, hoci možno trochu prehnane ambiciózny. Keď videl, že slečna Sumnerová vyzerala, akoby stratila reč, odkašľal si.

„Slečna Sumnerová mala malú nehodu, pán Watson. Práve som sa chystal pomôcť jej postaviť sa na nohy.“

„Ale... čo tu robí?“ spýtal sa pán Watson.

Pani Watsonová vykročila dopredu a chytila pána Watsona za rameno, zdalo sa, že až príliš silno.

„Slečna Sumnerová sa láskavo ponúkla, že príde na túto nádhernú večeru namiesto Agáty, drahý,“ povedala pani Watsonová.

„Mám sa opýtať prečo?“ spýtal sa pán Watson.

„Bude vám lepšie tráviť, keď sa nebudete zaujímať o otravné drobné detaily,“ povedala pani Watsonová a potom sa usmiala na Hamiltona a Zayna. „Je veľmi milé, že vás tu oboch vidíme, pán Beckett a pán Beckett. Pevne dúfam, že vám bude večera chutiť. Ďakujem vám, že ste sa postarali o slečnu Sumnerovú, a teraz sa musíme s Rogerom vrátiť na svoje miesta. Nechcela by som si pohnevať niektorých hostí tým, že by sme podávali vychladnuté jedlo.“

Ešte raz sa milo usmiala na Hamiltona a potom rýchlo odtiahla pána Watsona.

„Ukazuje sa, že to bude veľmi zvláštny večer,“ poznamenal Zayne.

„To je pravda,“ odvetil Hamilton a potom sa sklonil k slečne Sumnerovej, ktorá stále žmurkala spoza okuliarov. „Môžem vám pomôcť vstať z podlahy?“

Slečna Sumnerová si potiahla výstrih dohora a prikývla. Hamilton ju chytil za ruku a opatrne ju zdvihol na nohy. Ešte chvíľku jej ruku pridržiaval na chrbte, aby mala čas uistiť sa, že jej šaty zostanú na svojom mieste.

Keď sa zdalo, že je všetko v poriadku a nehrozí žiadne nebezpečenstvo, že by mohla zostať stáť v jedálni len v spodnej bielizni, spustil ruku a odtiahol jej stoličku. No hneď sa zamračil, lebo tentoraz jej stúpil na šaty on a slečna Sumnerová sa naklonila doľava.

„Tieto šaty sú hotová hrozba,“ povedal, pomohol jej na stoličku a prisunul ju na miesto. Opäť začul hlasný zvuk trhania látky a prekvapilo ho, keď videl, ako sa na perách slečny Sumnerovej mihol úsmev.

Posadil sa na svoje miesto a počkal, kým si Zayne sadne na svoje miesto z opačnej strany stoličky slečny Sumnerovej. Potom sa obrátil na sluhu, ktorý trpezlivo čakal vedľa neho s fľašou vína v ruke.

Knihu si môžete objednať tu: https://www.ver.sk/produkt/1100081987/zmena-osudu a dočítať do konca. Príjemné, povzbudivé a inšpiratívne čítanie.