Prečítaj si z knihy: Meč ducha - Svetom nepremožiteľní

Magazín Ver.sk 07.03.2024 6 minút na prečítanie

Hranice nie sú múry

Lenka Jamborová

     Aké to je žiť život s určenými hranicami? Čo to
pre nás znamená a podľa čoho určovať hranice v našom ži-
vote? Ako prebrať zodpovednosť za život, v ktorom máme
hranice?
     Tento svet nám ponúka milión spôsobov, ktoré nám
hovoria o tom, ako žiť dobre vybalansovaný a vyvážený život.
Ako žiť život tak, aby nám bolo dobre a aby sme si vystačili.

    Nikde v Biblii však nie je napísané, aby sme žili vyvážený život.
Nikde v Biblii však ani nie je napísané, že by sme mali
žiť opozitum vyváženého života, a to uštvaný život. Dokonca
v Knihe Sirachovho syna sa píše veľmi zaujímavá vec: „Syn môj,
nepodujímaj sa na mnohé veci, ak sa nimi preťažíš, bez škody neskon-
číš. A keď pobežíš, nestihneš všetko a útekom sa pred tým nezachrá-
niš“ (Sir 11, 10; Botek. prekl.).

     Čiže Boh hovorí, že od nás nechce uštvaný život.
Nechce, aby sme sa uhnali našimi povinnosťami, vecami
a tým, čo všetko chceme stihnúť.

     Ale to, k čomu nás volá náš Boh, je vydaný život.
Je to život, kedy dovolíme, aby všetky naše okolnosti, vnú-
torné prežívania a myšlienky, ktoré v sebe nosíme, boli
pred Bohom transparentné. Tento život nám nezaručí to, že
všetky okolnosti v ňom budú podľa našich predstáv a že všet-
ky životné situácie budú len dobré, my sa budeme cítiť úplne
najlepšie a všetko bude v poriadku.
     Ale zaručí nám to, že aj v ťažkých situáciách budeme
môcť zmýšľať a konať tak, aby nás to nezničilo. Čiže milovať
Boha nado všetko a blížneho ako seba samého.
     Sväté Písmo je plné rôznych rád a návodov, ako žiť
dobrý život. A jedna z nich v Knihe Prísloví hovorí: „Veľmi stráž
svoje srdce, lebo z neho vyvierajú žriedla života“ (Prísl 4, 23).
     To, odkiaľ vychádza celé naše fungovanie, náš život,
je naše srdce.
     V Slovníku slovenského jazyka je presne definované
slovo „strážiť“.
     Strážiť znamená dávať pozor, aby sa niečo nestalo ale-
bo niečo nestratilo. Znamená to dozerať na niečo, ochraňovať
alebo strážiť hranice. Strážiť teda presne znamená: vedieť, čo
je moja starosť. Znamená to: vedieť, čo je moje územie, kto-
ré mi patrí, a o aký majetok sa starám. Vytýčenie si zdravých
hraníc v našom živote nám ukazuje, za čo zodpovední sme
a za čo zodpovední nie sme; čo spadá pod naše správcovstvo
a čo už začína byť naším otroctvom.

     Je niekoľko vecí, ktoré nám bránia v našom živote,
aby sme mali takéto zdravé hranice. Poďme sa na ne trochu
bližšie pozrieť:

- Nepoznám, kto som a za čo nesiem zodpovednosť
     Neviem, aká je moja hodnota. Dovoľujem iným,
aby mi určovali to, čo je moja zodpovednosť, čo mám alebo
čo nemám robiť. Je úplne jedno, či to robí niekto v tvojej
práci, či dokonca tvoja rodina alebo tvoji priatelia. Jedného
dňa však zistíš, že robíš všetko, ale nič z toho, čo by si chcel
a na čo si stvorený.
- Porovnávanie, nespokojnosť a nevďačnosť
     „Nie som dosť dobrý, iní to majú lepšie, mal by som
to robiť inak.“
     Poznáme to – susedova tráva je vždy zelenšia:
     „Sestra s manželom si kúpili nové auto, tak to by sme
si mali kúpiť aj my, ba ešte o triedu lepšie.“
     „Kolegu povýšili, tak čo keby som si aj ja išiel urobiť
nejaké vzdelávanie? Veď aj ja potrebujem povýšenie. Je to úpl-
ne jedno, že už ledva žijem, dýcham a jazyk ťahám po zemi.
Jednoducho musím byť viac ako môj kolega.“
     Nie si vďačný za to, čo máš. Nepozeráš sa na to, aké
dobrá prichádzajú do tvojho života a vidíš iba veci, ktoré má
ten druhý. Porovnávaš sa, si nespokojný a nevďačný.
- Identita obete
     Ja som to chúďa, lebo všetci okolo mňa urobili
všetko zle, ublížili mi a pre ich správanie mám hrozný ži-
vot. Nie je žiadny spôsob a neviem nájsť žiadnu cestu, ako
by som to vo svojom živote vyriešil. Nič nefunguje. A táto
výhovorka platí na všetko, čo by si sa mohol pokúsiť urobiť
inak.
- Strach
     Strach, že ma iní nebudú mať radi. Strach, že si budú
o mne myslieť, že som neschopný, že na to nemám, že som
„zlyhávač“...
     Zmýšľanie, kedy si sám snažím zabezpečiť svoju
hodnotu tým, ako sa na mňa iní pozerajú, čo o mne hovoria,
ako ma vidia, čo si o mne myslia. Ak zmýšľam týmto spô-
sobom, som schopný posúvať svoje hranice do závratných
výšok, len aby som si zabezpečil to, že sa cítim milovaný
a prijatý. Som ochotný nepočúvať to, že moje telo už hovorí
nie, dosť, stačilo.
     Máš strach povedať slovo nie, lebo si myslíš, že stratíš
priazeň u ľudí a už viac s tebou nebudú rátať.
- Výkon alebo workoholizmus
      Hodnotu ti dáva to, koľko práce urobíš, za aký čas
ju urobíš a aký si v nej dobrý. Problém však je, že tvoje telo
má limity. Fungujeme ako duch, duša a telo. Tieto zložky
sa ovplyvňujú a ak jedna nepracuje správne, aj ostatné dve
začínajú mať problém. Čiže ak viem, že strádam vo fyzickej
oblasti, teda v oblasti tela, tak viem, že bude strádať aj môj
duch a moja duša. Workoholizmus je niečo, čo dokáže veľmi
poškodiť každú jednu z týchto troch oblastí.
- „Musím robiť dobré veci, lebo som kresťan“
      Byť kresťanom však neznamená, že sa môžeš nechať
manipulovať a vydierať, lebo niekto – a možno aj ty sám – si
myslí, že takto nejako má kresťanstvo vyzerať.
     Ježiš je tým, kto nám ukazuje, aký má byť náš ži-
vot. Ježiš vedel, kto je. A zároveň poznal svoje hranice. On ne-
musel nič dokazovať – sebe ani iným.
      Môžeme to vidieť vtedy, keď je Ježiš vyvedený
na púšť a zároveň tam prichádza diabol, aby ho pokúšal. Dia-
bol hovorí Ježišovi dve veci: Ak si Boží Syn, tak urobíš toto
a toto...
     A zároveň pridáva: A ak sa mi pokloníš, tak sa potom
stane toto a toto...
     Ježiš však vedel, kým je, a nepotreboval spraviť tieto
veci. Ježiš sa nepotreboval pokloniť, ani nepotreboval doka-
zovať to, že je Boží Syn. Vedel, že aj keď nič z toho neurobí,
tak z jeho hodnoty nič neubudne.
    

     Neubudne z toho, kým je, aký je, ako bol stvorený
a celé jeho vnútro zostane úplne rovnaké. Jeho identita sa
nezmení. Ježiš si strážil srdce. Nepodľahol klamstvu, že musí
niečo dokázať. Dokonca, Ježiš hovoril aj slovo „nie“. V Evan-
jeliu podľa Marka sa píše: „Nadránom, zavčasu, ešte za tmy vstal
a vyšiel von. Odišiel na osamelé miesto a tam sa modlil. Šimon a tí,
čo boli s ním, sa ponáhľali za ním. Keď ho našli, povedali mu: ‚Všetci
ťa hľadajú!‘ On im povedal: ‚Poďme inde, do blízkych mestečiek, aby
som aj tam kázal; veď nato som prišiel.‘ Chodil po celej Galilei, kázal
v ich synagógach a vyháňal démonov“

(Mk 1, 35 – 39; Slov. ekum. prekl.).

Knihu si môžete objednať tu: https://www.ver.sk/produkt/1100069107/mec-ducha-svetom-nepremozitelni a dočítať do konca. Príjemné, povzbudivé a inšpiratívne čítanie.