Prečítaj si z knihy II.: Príbehy svätých - C. Wallace

Magazín Ver.sk 23.03.2023 5 minút na prečítanie

MÁRIA EGYPTSKÁ (cca r. 344 – 421) 

MIESTO: Palestína

SYMBOL: tri pecne chleba

PATRÓNKA: oslobodzovania od zlých duchov, pri horúčke a pokušeniach

SVIATOK: 1. apríla

     MÁRIA BOLA v Alexandrii, v jednom z najväčších miest sveta, kde žila nemravným životom. Viac než čokoľvek milovala oslavy a večierky, bez ohľadu na to, kde sa odohrávali.Jedného dňa stretla skupinu ľudí putujúcich do Jeruzalema. Išli si uctiť kríž, na ktorom zomrel Ježiš. ,Na večierku v Jeruzaleme som ešte nebola,‘ pomyslela si Mária. A tak sa k nim pridala. Keď prišli do Jeruzalema, všetci išli do Chrámu Božieho hrobu, ktorý bol postavený na kopci, kde zomrel Ježiš. Mária sa pokúšala vojsť dnu spolu s ostatnými. No keď prišla k dverám, nemohla nimi prejsť. Akási veľká a neviditeľná sila jej bránila prekročiť prah. Mária to skúšala stále znova a znova, no prejsť tými dverami sa jej nepodarilo ani raz. Napokon to vzdala a išla do rohu nádvoria pred kostolom. Hlboko vo svojom srdci pocítila veľký žiaľ. Dovtípila sa, že do chrámu nemôže vojsť pre to, aký život viedla. Keď zdvihla svoje zaslzené oči, uvidela na vonkajšom múre kostola ikonu Panny Márie.

     ,Odpusti mi, Bože,‘ modlila sa Mária, ,sľubujem, že sa vzdám svetských márností.‘ Potom vstala a prišla k dverám chrámu.Tentokrát vstúpila dnu a prišla až ku krížu, na ktorom Ježiš zomrel. Tam s úžasom a vďakou padla na zem a modlila sa. Potom sa vrátila k ikone na vonkajšom múre chrámu. ,Ďakujem ti za pomoc,‘ povedala Panne Márii. „Ak prekročíš Jordán,“ počula akýsi hlas, „nájdeš odpočinok.“ Mária sa poobzerala okolo seba. Tak ako predtým nevidela silu, ktorá jej bránila vstúpiť do chrámu, teraz nevidela toho, kto vyslovil tie slová. Išla rovno do kláštora na brehu Jordánu. Tam kňazovi vyznala svoje hriechy a on jej dal sväté prijímanie, Ježišovo Telo a Krv, pod spôsobom chleba, ktoré Ježiš prikázal jesť a piť na jeho pamiatku. Na druhý deň ráno prekročila rieku, pričom si so sebou vzala len tri bochníky chleba, tie si kúpila za peniaze, čo jej dal istý cudzinec. Bochníky jedla niekoľko rokov a keď sa jej napokon minuli, žila z byliniek a mnohého iného, čo našla na tejto veternej púšti. Odpočinok, ktorý jej ten hlas sľúbil, však neprišiel hneď. Mária musela roky bojovať s pokušeniami a zúfalstvom. No nikdy sa nevzdala a neprestala sa modliť. Napokon po sedemnástich rokoch našla pokoj, ktorý hľadala.

     Ďalších tridsať rokov potom putovala po púšti, chváliac Boha. Počas celého toho obdobia nevidela žiadneho iného človeka. A potom jedného dňa prišiel mních menom Zosimus, ktorý vyšiel na púšť, aby sa tam počas Pôstneho obdobia postil. Na svoj údiv stretol starú ženu s dlhými bielymi vlasmi. A hoci sa nikdy nestretli, tá žena poznala jeho meno. „Zosimas,“ povedala mu, keď sa stretli, „ty si kňaz, daj mi svoj plášť, aby som sa ním zahalila. “Zosimas jej dal plášť a ona mu vyrozprávala svoj životný príbeh i múdrosť, ktorej sa naučila počas rokov strávených na púšti. „Pomodlíš sa za mňa?“ opýtal sa Zosimas. Obaja sklonili hlavy. Mária sa pošepky začala modliť. No keď sa na ňu Zosimas pozrel, videl, ako sa vzniesla nad zem a spokojne sedela vo vzduchu asi meter na zemou. „Dovoľ mi byť tvojím učeníkom,“ úpenlivo ju prosil, „chcem sa od teba učiť.“ No Mária to odmietla. „Len sa budúci rok vráť a prines mi sväté prijímanie,“ povedala mu. „Stretneme sa na brehu Jordánu na Zelený štvrtok. “O rok neskôr Zosimas prišiel na breh Jordánu. Niesol so sebou sväté prijímanie a trochu jedla. Mária sa objavila na druhej strane rieky a potom prešla k nemu. Zosimas ju požehnal a dal jej sväté prijímanie. „Teraz nechaj svoju služobnicu odísť v pokoji, pretože moje oči uvideli tvoju spásu,“ povedala Mária, hľadiac do neba. Potom sa obrátila k Zosimovi: „Príď za mnou budúci rok, na to miesto, kde sme sa stretli prvý raz, hlboko v púšti. A modli sa za mňa,“ dodala. O rok sa Zosimas vrátil na to odľahlé miesto na púšti, kde sa stretli prvýkrát. Našiel tam aj Máriu, no bola mŕtva. Do piesku mu napísala správu. „Zomrela som v deň, keď si mi naposledy dal sväté prijímanie,“ písalo sa v správe, „na brehoch Jordánu.“ Jordán bol od toho miesta vzdialený mnoho míľ, no Mária bola tajomne prenesená na miesto, kde sa prvý raz stretli. A hoci zomrela už pred rokom, jej telo bolo stále celé a neporušené. „Prosím, pochovaj ma na tomto mieste,“ písalo sa v správe. Zosimas sa snažil vykopať jamu, no vyprahnutá zem na púšti bola tvrdá ako skala. Ako sa tak snažil urobiť do zeme aspoň malú jamku, objavil sa lev. Olízal Máriino chodidlo a potom začal svojimi silnými pazúrmi kopať jamu do zeme. Tá bola napokon dosť hlboká a veľká na pochovanie jej tela. Keď lev svoje dielo dokončil, Zosimas Máriu pochoval v púšti tak, ako ho o to žiadala. Mala na sebe plášť, ktorý jej dal, keď sa prvý raz stretli.

      Knihu si môžete objednať tu: https://www.ver.sk/produkt/1100071032/pribehy-svatych a dočítať do konca. Príjemné a povzbudivé čítanie.