Magazín

Prečítaj si z knihy II.: Vyvolení - J. B. Jenkins

Magazín Ver.sk 05.05.2023 6 minút na prečítanie

2. ČASŤ

Zavolal som ťa po mene

„Keď budeš prechádzať cez vody, budem s tebou, a keď cez rieky, nezaplavia ťa. Keď pôjdeš cez oheň, nepopáliš sa a plameň ťa nespáli. Veď ja som Hospodin, tvoj Boh, Svätý Izraela, tvoj spasiteľ. Dal som Egypt ako výkupné za teba, Kúš a Sábu namiesto teba... Ja, ja som ten, čo zotiera tvoje previnenia kvôli sebe a nespomeniem si na tvoje hriechy.“
(Izaiáš 43, 2 – 3. 25)

4. kapitola

POSADNUTÁ

Beduínsky tábor o dva roky neskôr

Hneď za malým, pochodňami osvetleným mestom Magdala, v doline medzi zvlnenými kopcami, sedel zavalitý, počerný muž Anuk. V neskorých nočných hodinách sedel pred stanom svojej rodiny. Ticho si mrmlal a udržiaval malý oheň.

Jeho mrmlanie sa však zmenilo na kašeľ a čím viac sa snažil kašeľ potlačiť kvôli svojej spiacej rodine, tým to bolo horšie. V otvore do stanu sa objavila jeho päťročná dcérka Mária. Bosá si niesla svoju handrovú bábiku, ktorú pre ňu vyrobil. „Otec?“ oslovila ho.

Anuka mrzelo, že ju zobudil svojím kašľom. „Mala by si spať, maličká.“

„Nemôžem spať,“ povedala mu tónom, ktorý ho zabolel.

Natiahol k nej ruky. „Sadni si ku mne,“ pozval ju k sebe Anuk. Posadil si ju na kolená a pritúlil si ju. „Zasa ťa bolí hlava?“

„Nie,“ odpovedalo dieťa.

„Myslíš na novú veľkú hviezdu? Hej, pozri, je priamo tam! Vidíš?“ ukazoval.

„Nie.“„

Prečo teda nemôžeš spať?“ spýtal sa.

„Bojím sa,“ odvetila Mária.

„Čoho sa bojíš?“

„Neviem.“...

Bola to pravda. Malá Mária nevedela vysvetliť svoj strach. Milovala nočný chlad, keď teplota klesla pod tridsať stupňov a jej šaty už neboli mokré od potu. Ale bola bojazlivé dieťa – bála sa levov, vlkov, šakalov, gepardov, dokonca aj pruhovaných hyen. Hyenu nikdy nestretla z blízka, ale počula ich, videla ich z diaľky a vedela, že sú tam vonku.

Mária sa cítila ohrozená aj tým, čo nepoznala. Niečo v jej vnútri jej spôsobovalo bolesti hlavy, a preto nemohla dobre spávať. Ale toto ju v tento večer netrápilo. Trápil ju otcov kašeľ...

Anuk pevne objal svoju malú dcéru. Taká maličká a taká veľmi utrápená. Mal by na ňu dávať lepší pozor a hlavne na to, či sa v jej blízkosti nerozpráva o divých zvieratách potulujúcich sa v okolí.

„Hej. Čo máme robiť, keď sa začneme báť?“

„Opakujeme si slová,“ odvetila Mária.

Prikývol. „Adonajove slová. Proroka...“

„Proroka Izaiáša,“ dopovedala.

„Áno, od proroka Izaiáša,“ zopakoval. „A teraz, takto hovorí Hospodin, tvoj stvoriteľ, Jákob, tvoj tvorca, Izrael: „Neboj sa...“
Anuk pohladil dcéru po ruke. „No tak, Mária, chcem počuť, ako hovoríš tieto slová. Chcem počuť tvoj pekný hlas. Poď"...

„Neboj sa, veď som ťa vykúpil. Zavolal som ťa po mene, ty si moja,“ odriekala spamäti Mária.

„Si moja. To je pravda.“ A nežne ju pobozkal na líce.

Mesto Kafarnaum o dvadsaťosem rokov neskôr

Žena po tridsiatke sa vzpriamila na posteli lapajúc dych, akoby sa práve vynárala z hlbokej vody, a obzerala sa okolo seba. Do domu vnikalo ostré ranné slnko. Zažmurkala a zahľadela sa na svoj odraz v zrkadle na stene. Namaľovaná tvár sa jej rozmazala od potu.

Azda sa jej len snívalo o tom, ako ju otec utešoval pred mnohými rokmi? Dotkla sa tváre, kde ju pobozkal, a až potom si všimla na dlani krv. Na oboch rukách mala polámané nechty.

Čo sa mi to stalo? Pozrela na svoj roztrhaný župan, tiež zašpinený od krvi. Zvonku začula mužský hlas, ktorý kričal: „Pomoc! Pomôžte niekto! Pomôžte mi!“

Cez odchýlený záves videla trhovisko, jeden stánok za druhým, davy ľudí všetkých národností, ktoré vyjednávali v cudzích jazykoch.

Muž sa predieral pomedzi ľudí, potkýnal sa o tovar na ceste, ukazoval späť na miesto odkiaľ vyšiel. „Pokúsila sa ma zabiť! Pomôžte mi niekto!“

Ľudia na trhu sa zastavovali, všetci začali na neho hľadieť. Pristavil sa pri mnohých, ale každý sa od tohto šialenca odvrátil. Akási matka vzala dieťa a odišla od neho čo najďalej. Zákazníci a obchodníci ho preklínali.

Mohutný rímsky strážca ho chytil za rameno, ale potom sa odtiahol s krvou na ruke. „Ty špinavý pes!“

Muž chytil strážcu a pozeral mu priamo do očí. „Démoni! Žijú v nej.“

Žena sa v zmätku a hanbe otočila späť do svojej špinavej izby v Rivkinom hostinci. Nespomínala si na nič z toho, čo sa stalo. Už ju raz takto obvinili, hoci nikdy nebola „ženou noci“. No vedela, prečo si ju niektorí muži mýlili. Bývala v Červenej štvrti, kde bolo mnoho takýchto žien. A ľudia rozprávali o jej posadnutosti. Teraz už nebola malá Mária z púšte z tábora pri Magdale. Teraz sa skrývala pod menom Lilit a trvalo to už celé roky.

Vždy si vedela poradiť s vlasmi iných žien. Cítila sa však pošpinená, poškvrnená, nevedela si nájsť prácu. Skromne sa živila žobraním. Upravovala vlasy Rivke, majiteľke hostinca, ktorá jej za túto službu poskytla toto ošarpané miesto medzi miestnymi obyvateľmi. Nech už tomu človeku urobila čokoľvek – alebo to skrze ňu urobili démoni – ani na chvíľu nepochybovala o tom, že ten muž hovoril pravdu...

....

Knihu si môžete objednať tu: https://www.ver.sk/produkt/1100067074/vyvoleni-1-diel-zavolal-som-ta-po-mene a dočítať do konca. Príjemné a povzbudivé čítanie.