Magazín

Slovo - 28. marec
Tomáš Daniel 28.03.2019 5 minút na prečítanie
Lk 11, 14 – 23
Ježiš raz vyháňal zlého
ducha, ktorý bol nemý. Keď zlý duch vyšiel, nemý prehovoril. Zástupy žasli; no
niektorí z nich hovorili: „Mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov, vyháňa
zlých duchov.“
Iní žiadali od neho
znamenie z neba, aby ho pokúšali.
Ale on poznal ich
myšlienky a povedal im: „Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne
a dom na dom sa zrúti. Ak je aj satan vnútorne rozdelený, akože obstojí
jeho kráľovstvo? Vy hovoríte, že ja mocou Belzebula vyháňam zlých duchov. No ak
ja vyháňam zlých duchov mocou Belzebula, čou mocou ich vyháňajú vaši synovia?
Preto oni budú vašimi sudcami.
Ale ak ja Božím prstom
vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo.
Keď silný ozbrojený
človek stráži svoj dvor, jeho majetok je v bezpečí. Ale keď ho prepadne
silnejší ako on, premôže ho, vezme mu zbrane na ktoré sa spoliehal,
a korisť rozdelí.
Kto nie je so mnou, je
proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje.“
Hriech proti Duchu Svätému
Hriech proti Duchu
Svätému sa nedá odpustiť. Prečo? V čom spočíva tento hriech?
V odmietnutí Božieho milosrdenstva. Odmietnem odpustenie, odmietnem sa
priznať k hriechu, k chybe a v dôsledku toho neprijmem odpustenie.
Dá sa to vôbec?
Dá. Ak sa odmietam nechať usvedčiť t.j. pozrieť sa na to, či moje skutky
sú zlé a táto moje tvrdosť je dlhodobá, tak sa zatvrdím, že ani na
smrteľnej posteli nie som ochotný sa vzdať tejto pozície a odmietnem
ponúkané odpustenie hriechov.
Apoštol nás vyzýva
slovami proroka: „Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia.“
Hebr 4,7
Nemôžeme sa zahrávať
s ponúkanou milosťou, s Božím hlasom, ktorý nás vyzýva na nápravu.
Lebo v hre je večná spása.
Kresťan nemôže mať
meter na Boží hlas v takom zmysle, že veď Boh si môže použiť aj
kamene nato, aby nás priviedol k vyznaniu hriechov
a k snahe o nápravu (porov Lk 19,40) My tu nie sme nato, aby sme
boli sudcami, či takými, ktorí diktujú ako, cez koho a kedy má Boh
hovoriť ku mne – cez koho môže a cez koho nemôže. To je
gigantická pýcha a tvrdosť srdca.
Božie pozvanie, Boží
hlas k nám môže prichádzať aj cez ľudí, ktorých niekde hlboko v srdci
pokladáme za neprijateľných. Nemusíme sa tu na nič hrať. Každý v svojom vnútri
pozoruje ako súdi blížneho, ktorý k nemu niečo hovorí. Priznajme si
to. Sme sudcami, ktorí filtrujú ľudí a potom určujú Bohu, cez koho k nám
Boh môže hovoriť a cez koho nie, alebo s kým sa máme spojiť v dobrej
veci a s kým nie. Úplne nekresťanský postoj je aj vtedy, keď niekoho
súdime kvôli jeho minulosti, ktorú oľutoval. Nekresťanský postoj je
neveriť na hlbokú zmenu človeka. Často súdime aj takých, čo boli
v minulosti zlí a neveríme v ich zásadnú premenu a čakáme
niekde v hĺbke srdca, kedy sa odhalí znova ich „pravá“ tvár. Takýto postoj
nevery je v svojej podstate nekompatibilný s vierou v Ježiša, pretože
Ježiš prišiel zachrániť hriešnikov a kresťanská náuka vyučuje, že Ježiš
spôsobuje bytostnú, hlbokú premenu človeka.
Buď ten, kto počúva
Boha s tichým a pokorným srdcom, čakaj ho tam, kde by si ho nečakal.
Nenadŕžaj osobám, nebuď sudca, nepovyšuj sa nad Božie súdy. Boh úplne ignoruje
naše ľudské náhľady, naše filtre, preto sa ich rýchlo zriekni.
„Lebo čo je u Boha
bláznivé, je múdrejšie ako ľudia, a čo je u Boha slabé, je silnejšie
ako ľudia. Len sa pozrite na svoje povolanie, bratia, že tu niet veľa
múdrych podľa tela ani veľa mocných, ani veľa urodzených, ale čo je svetu
bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé,
vyvolil si Boh, aby zahanbil silných; čo je svetu neurodzené a čím pohŕda,
to si vyvolil Boh, ba aj to, čoho niet, aby zmaril to, čo je, aby sa pred Bohom
nik nevystatoval.“ 1 Kor 1,25 – 29
Pane, daj nech sa
nechám tebou osloviť, usvedčiť, nech chodím s otvoreným a pokorným
srdcom. Amen.
Čo ďalšie ťa chytí za srdce?
Ver.sk. Je to vec srdca.