Slovo - 1. marec

Tomáš Daniel 01.03.2019 3 minúty na prečítanie

Mk 10, 1 – 12

Ježiš odišiel do judejského kraja za Jordánom. Opäť sa k nemu zišli zástupy a on ich zasa ako zvyčajne učil.

I pristúpili farizeji a pokúšali ho. Pýtali sa ho, či smie muž prepustiť manželku.

On im odpovedal: „Čo vám prikázal Mojžiš?“

Oni vraveli: „Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť.“

Ježiš im povedal: „Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal toto prikázanie. Ale Boh ich stvoril od počiatku stvorenia ako muža a ženu.

Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele.

A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!“

Doma sa ho učeníci znova na to pýtali. On im povedal. „Každý, kto prepustí svoju manželku a vezme si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva. A ak ona prepustí svojho muža a vydá sa za iného, cudzoloží.“

 Manželstvo – vízia jednoty.

Kompatibilita muža a ženy je nemenná objektívna danosť prirodzeného poriadku. Každý vie, že nie je také ľahké túto kompatibilitu žiť a je mnoho rozchodov, rozvodov a manželstiev, kde obidvaja len prežívajú ako otroci vlastného života...Ale to, že niečo nevieme žiť, že tomu poriadne nerozumieme alebo to, že je to náročné, neznamená, že to spochybníme vo svojej podstate a zavrhneme.

Boh  hovorí, že manželstvo patrí medzi základné a najmocnejšie veci, ktoré máme žiť... Ako to vieme? Povýšil ho na sviatosť! Manželstvo je prístavom, záchranou i poslaním.

Ale prečo toľko ľudí v tom zlyháva a nie je to tá najlepšia vec v ich živote? Iste, život je komplikovaný a človek niekedy sám sebe nerozumie, prečo robí to, či ono, ako môže ešte rozumieť niekomu inému a ešte s ním nadviazať takú jednotu, že z toho ťažia obidvaja?

Dnes chcem iba poukázať na základný predpoklad, že sa sviatosť manželstva stane výsostným požehnaním pre obidvoch. Je to možné vtedy, ak rozumieme Ježišovi a pôsobeniu jeho milosti  a zároveň rozumieme Ježišovi, čo od nás chce, aby sme  vytvorili v manželstve.

Tak, čo majú vytvoriť manželia?  Jednotu Ducha zakotvenú, prítomnú a prenikajúcu naše prirodzené žitie, ktoré zároveň podporuje túto jednotu. Milosť stavia na prirodzenom poriadku. Napríklad fyzická prítomnosť je nutná, lebo aj takých utopistov som stretol, čo sa stretli párkrát do mesiaca a potom sa čudovali, že to nefungovalo...

Ako vytvoriť však jednotu Ducha, ktorá je kľúčová? Nie je to v ľudských silách, je to otázka milosti, ktorú dáva Ježiš. Preto ak nerozumieme Ježišovi a účinkovaniu jeho milosti a moci, ak ju aktívne neprijímame a nechodíme v nej, tak asi nebudeme mať takú jednotu. To nie je pesimizmus, to je realizmus, lebo Ježiš aj kvôli tomu trpel a vstal z mŕtvych, aby sme mali prístup k moci, ktorá nám umožní prijať jednotu.

To, ako sa dívate na manželstvo a zápasíte oň a budujete ho, to všetko závisí od vášho osobného vzťahu s Ježišom. To, akú máte medzi sebou jednotu Ducha, to už je otázka na obidvoch, lebo tam potrebujú byť obidve strany pred Ježišom na kolenách. A keď sa toto stane, vtedy je to veľká moc pre obidvoch. Niekedy pápeži zakazovali, alebo teda neodporúčali brať si neveriacich, dnes by som to rozšíril aj na formálnych veriacich zapísaných v matrike...títo rovnako nepoznajú Ježiša ako neveriaci, lebo nepraktizujú osobnú vieru v Ježiša... A ako s ním budete budovať jednotu postavenú na osobnom vzťahu k Ježišovi.? No ťažko, ale keď už sme tam, to je iná vec. Vtedy nasledujeme Ježiša  skrze naše osobné pokánie. Lebo jednota sa dosahuje aj udržuje láskou Kristovou, ktorú však musí niekto pred tým prijať...najlepšie ja.

Na tom stojí aj jednota Cirkvi, na osobnom pokání a dar jednoty sa prehlbuje tak, ako sa prehlbuje osobné pokánie jednotlivcov.

Pane, veď ma hlbšie v Tebe, aby som videl svoje manželské povolanie ako nevýslovný dar, daj mi tvoju lásku do manželstva. Amen.