Slovo - 19. marec

Tomáš Daniel 19.03.2019 3 minúty na prečítanie

Mt 1, 16. 18 – 21, 24a

Jakub mal syna Jozefa, manžela Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus.

S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého.

Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť.

Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“

Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel."

Odovzdávanie živého dedičstva.

Sv. Jozef nám ukazuje podstatu otcovstva. Každý muž dostáva povolanie otca. Byť otcom vo svojej podstate znamená dávať život v Kristovi. Sv. Pavol povedal :... „lebo v Kristovi Ježišovi ja som vás splodil skrze evanjelium.“ 1 Kor 4,16

Keď má niekto deti, či chce či nie, je kanálom pre svoje deti. Deti dostávajú živé dedičstvo, ktoré vlastní a to, či už dobré a či zlé –požehnanie či prekliatie. To, že si Boh vybral Jozefa bolo pre neho cťou i vznešeným povolaním. Tajomstvo vznešenosti, vzácnosti a významnosti otcovstva je skryté tým, ktorí neprežili skutočného otca. Nie je to však definitívne, lebo poznanie Otca skrze Syna uzdravuje a buduje vo mne otca a pripomína mi, že či chcem a či nie –niečo cezo mňa ide.

Každý môže dať len to, čo vlastní. Aj Božej milosti sa musíme zmocniť, aby sme ju vedeli ďalej dať, to je to živé dedičstvo. Môžeme dať teda len to, čo máme, čo žijeme: zvyky, stupeň modlitby, sebahodnotu, ktorú žijem v Kristovi, praktickú múdrosť, ktorú žijem...Myslím, že človek prirodzene dáva svojim deťom dobré veci, ktorých sa zmocnil. Niekedy sa naivne klamem a nechcem vidieť, že ubližujem tým, kým som, alebo teda nie som...Iste, uvedomujem si svoje hriechy, slabosti, to ako ubližujem, ale nestrácam nádej, ale prosím Boha, aby sa zmiloval a nedopadla kliatba na moje deti pre moje hriechy. Teda mohol som v živote porobiť veľa zlého, veľa chýb vo výchove, nedávam im toho, koho si zaslúžia, atď., ale snažím sa vidieť to v pravde, neutekať, nebáť sa svojich chýb a ich dôsledkov, lebo mám nádej a vieru, že Boh to celé obráti na dobré skrze moje osobné pokánie.

Teda mohli sme v živote veľa vecí pokaziť, ale naše deti musia vidieť naše pokánie a prosbu o odpustenie! Boh je milosrdný, zmilúva sa a dokáže zastaviť dedičstvo kliatby na našich deťoch pre naše hriechy skrze naše osobné pokánie. A to je úžasné posolstvo, že nič nie je stratené! Aj v tomto pôste prosme, aby naše rodiny, deti, získali dedičstvo požehnania skrze naše osobné pokánie.

Pane, veď ma, buduj ma, aby som odovzdával požehnanie, odpusť mi moje hriechy a daj mi opravdivého ducha pokánia, Ty môžeš napraviť to, čo sa zdá beznádejne stratené. Amen.