Slovo - 28. marec

Tomáš Daniel 28.03.2019 5 minút na prečítanie

Lk 11, 14 – 23

Ježiš raz vyháňal zlého ducha, ktorý bol nemý. Keď zlý duch vyšiel, nemý prehovoril. Zástupy žasli; no niektorí z nich hovorili: „Mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov, vyháňa zlých duchov.“

Iní žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali.

Ale on poznal ich myšlienky a povedal im: „Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a dom na dom sa zrúti. Ak je aj satan vnútorne rozdelený, akože obstojí jeho kráľovstvo? Vy hovoríte, že ja mocou Belzebula vyháňam zlých duchov. No ak ja vyháňam zlých duchov mocou Belzebula, čou mocou ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami.

Ale ak ja Božím prstom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo.

Keď silný ozbrojený človek stráži svoj dvor, jeho majetok je v bezpečí. Ale keď ho prepadne silnejší ako on, premôže ho, vezme mu zbrane na ktoré sa spoliehal, a korisť rozdelí.

Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje.“

Hriech proti Duchu Svätému

Hriech proti Duchu Svätému sa nedá odpustiť. Prečo? V čom spočíva tento hriech? V odmietnutí Božieho milosrdenstva. Odmietnem odpustenie, odmietnem sa priznať k hriechu, k chybe a v dôsledku toho neprijmem odpustenie.

Dá sa to vôbec? Dá. Ak sa odmietam nechať usvedčiť t.j. pozrieť sa na to, či moje skutky sú zlé a táto moje tvrdosť je dlhodobá, tak sa zatvrdím, že ani na smrteľnej posteli nie som ochotný sa vzdať tejto pozície a odmietnem ponúkané odpustenie hriechov.  

Apoštol nás vyzýva slovami proroka: „Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia.“ Hebr 4,7

Nemôžeme sa zahrávať s ponúkanou milosťou, s Božím hlasom, ktorý nás vyzýva na nápravu. Lebo v hre je večná spása.

Kresťan nemôže mať meter na Boží hlas v takom zmysle, že veď Boh si môže použiť aj kamene nato, aby nás priviedol k vyznaniu hriechov a k snahe o nápravu (porov Lk 19,40) My tu nie sme nato, aby sme boli sudcami, či takými, ktorí diktujú ako, cez koho a kedy má Boh hovoriť ku mne – cez koho môže a cez koho nemôže. To je gigantická  pýcha a tvrdosť srdca.

Božie pozvanie, Boží hlas k nám môže prichádzať aj cez ľudí, ktorých niekde hlboko v srdci pokladáme za neprijateľných. Nemusíme sa tu na nič hrať. Každý v svojom vnútri pozoruje ako súdi blížneho, ktorý k nemu niečo hovorí. Priznajme si to. Sme sudcami, ktorí filtrujú ľudí a potom určujú Bohu, cez koho k nám Boh môže hovoriť a cez koho nie, alebo s kým sa máme spojiť v dobrej veci a s kým nie. Úplne nekresťanský postoj je aj vtedy, keď niekoho súdime kvôli jeho minulosti, ktorú oľutoval. Nekresťanský postoj je neveriť na hlbokú zmenu človeka. Často súdime aj takých, čo boli v minulosti zlí a neveríme v ich zásadnú premenu a čakáme niekde v hĺbke srdca, kedy sa odhalí znova ich „pravá“ tvár. Takýto postoj nevery je v svojej podstate nekompatibilný s vierou v Ježiša, pretože Ježiš prišiel zachrániť hriešnikov a kresťanská náuka vyučuje, že Ježiš spôsobuje bytostnú, hlbokú premenu človeka.

Buď ten, kto počúva Boha s tichým a pokorným srdcom, čakaj ho tam, kde by si ho nečakal. Nenadŕžaj osobám, nebuď sudca, nepovyšuj sa nad Božie súdy. Boh úplne ignoruje naše ľudské náhľady, naše filtre, preto sa ich rýchlo zriekni.

„Lebo čo je u Boha bláznivé, je múdrejšie ako ľudia, a čo je u Boha slabé, je silnejšie ako ľudia. Len sa pozrite na svoje povolanie, bratia, že tu niet veľa múdrych podľa tela ani veľa mocných, ani veľa urodzených, ale čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných; čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh, ba aj to, čoho niet, aby zmaril to, čo je, aby sa pred Bohom nik nevystatoval.“ 1 Kor 1,25 – 29

Pane, daj nech sa nechám tebou osloviť, usvedčiť, nech chodím s otvoreným a pokorným srdcom. Amen.