Slovo - 4. marec

Tomáš Daniel 04.03.2019 3 minúty na prečítanie

Mk 10, 17-27

Keď sa Ježiš vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, kľakol si pred ním a pýtal sa ho: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?“

Ježiš mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh. Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku!“

Ale on mu povedal: „Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti.“

Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: „Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“

On pri tomto slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal veľký majetok.

Ježiš sa rozhliadol a povedal svojim učeníkom: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!“ Učeníci sa nad jeho slovami zarazili. Ale Ježiš im ešte raz povedal: „Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva! Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“

Oni sa ešte viac čudovali a hovorili si: „Kto potom môže byť spasený?“

Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné.“

Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné.

Ježiš hovorí, že sa máme dostať na istú úroveň, ale zároveň nám oznamuje, že sa nám to nepodarí bez jeho zvláštnej pomoci. Je veľmi ťažké niekedy počúvať, že máme žiť nejaké veci, ktorých však nie sme schopní.

Mnohí majú ten pocit, že Boh len čaká na to ako zlyháme a potom nám treskne po hlave. Na druhej strane, niektorí prejdú do alibizmu typu: „Nedostal som milosť a teda môžem zostať tam kde som, môžem trebárs ďalej hrešiť...“

Ten správny postoj je – snažiť sa akoby to záviselo všetko len odo mňa, ale zároveň žiadať o milosť a to tak intenzívne, akoby to všetko záviselo len od Boha.

Tie ciele lásky, o ktorých nám hovorí Boh, tu nie sú na to, aby nás deptali, ale na to, aby nás smerovali, sú to vízie, o ktoré máme zápasiť vo svojich životoch. Pri dosahovaní tých vízií, Boh pracuje na našej úrovni, na našom raste. A je v úplnom priadku, že človek sa zľakne, alebo si uvedomí svoju bezmocnosť. Tak to má byť, vtedy vieme, že nasledujeme Božie vízie, o ktoré sa máme z celej sily snažiť a zároveň sme si vedomí toho, že bez Božej milosti sa neuskutočnia, nedorazíme do cieľa.

Takže toto je dôležitý moment našej viery, že Boh nás pozýva pracovať na veciach, ktoré sa tvária a aj sú – nemožné. A takto konkrétne Božie slovo mení naše myslenie. Väčšina ľudí totiž netúži po veciach a nepúšťa sa vecí, ktoré sa zdajú byť nereálne. Ale my takéto zápasy začíname a vieme, že sa nám to s Bohom podarí.

Pane, ďakujem ti, že ty vstupuješ do môjho života a meníš moje myslenie, môj svet. Daj, nech sa neľakám výziev, ale nech ti dôverujem čoraz viac. Amen.