Slovo - 9. jún

Tomáš Daniel 09.06.2019 3 minúty na prečítanie

Jn 7, 37 – 39

V posledný, veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody.“

To povedal o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili. Lebo ešte nebolo Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený.

V jeho vôli moc Ducha.

Ako sa hovorí: Bez Božieho požehnania, márne naše namáhania. Tí, ktorí sa rozhodnú podvoliť Božiemu vedeniu, ktorí chcú všetko robiť s Pánom, tí, ktorí chcú byť stále s Ním a zostávať v jeho vôli, v láske, tak pre tých je tu moc Ducha svätého.

Každý si na sebe môže všimnúť, že sa snažíme si život, veci v ňom akoby pre seba utŕhať, lebo sa bojíme, že ich nebudeme mať. Akoby sme nedôverovali Bohu, že s ním budeme mať plnosť života. Tá naša svojvoľnosť je krátkozraká, sme ako malé deti, ktoré trucujú za svojimi vecami a skrývajú sa so svojou hračkou v zatvorenej  izbe.

Takéto akoby „kradnutie“ si svojho života, skrývanie sa pred svojím Otcom, je život siroty, ktorá nemá dobrého nebeského Otca.

Uvedomujem si, že do života sa vchádza úzkou cestou a tá úzka cesta je opustiť mámenie žiť bez Boha, ale vo všetkom sa podriadiť Bohu, všetko mu dávať. Vtedy začneme vnímať ako jeho život prúdi v nás, Duch Boží nami preteká. A to je tá najvzácnejšia vec na svete, prežívať jeho pretekanie nami, byť si vedomí moci požehnania. Ježiš hovorí: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. (Porov. Jan 14,23)

Nebo začína už teraz a tu, je to stav duše, v ktorom stojíme v jeho láske tu a teraz, je to stav duše, ktorá si uvedomuje, že Nekonečný Boh prebýva v duši. Tak sa snažím dôverovať, podvoliť svoj život Bohu, lebo keď zostávam v jeho vôli, nachádzam Jeho samotného v mojej duši a chápem, že tento jeho príbytok vo mne preteká do večnosti.

Pane, odovzdávam sa Ti, odovzdávam sa naspäť do tvojich rúk, nechcem nič vlastniť bez Teba. Amen.